Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo je medzi spečatenými toľko rozvedených ľudí? Odpoveď budete mať pripravenú: „Našli Pravdu a nemôžu žiť s partnerom, ktorý Pravdu neprijal.“ alebo „Nemohli žiť s niekým, koho si nemôžu vážiť.“ alebo „Ich cesty sa pre rozdielne pochopenie Slova museli rozísť.“

Nemôžme povedať, že niekedy v tom nemáte pravdu, ale treba hľadať aj hlbšie súvislosti. Manželský zväzok nie je niečo, čo sa dá ľahko odhodiť bez toho, aby to malo duchovné následky.

Väčšinou, minimálne na jednej strane, zostane určitá trpká pachuť z rozčarovania, ktorá, hoci čiastočne môže dať poznanie, na druhej strane správne vystihuje, že s predchádzajúcim partnerom máme ešte stále nejaké vzájomné väzby.

Nemýľte sa, nič iné necítil ani Pán po rozchode so svojou prvou ženou. Správne sa s ňou rozišiel, lebo si ju vtedy už nemohol vážiť, keďže ona dala prednosť pozemskému pred duchovným.

Nič viac, tento zväzok zanechal hlboké stopy, ktoré sa nehojili tak ľahko, ako sa to môže niekedy zdať. Ťažko musel Pán prežívať následky svojej mladíckej nerozvážnosti, keď nepočúvol radu svojho brata a zobral si tú, ktorá Mu nebola určená.

Tento partnerský zväzok nebol chcený a mýlia sa všetci tí, ktorí si myslia, že sa na ňom mal Pán niečo učiť. Pre pochopenie nesprávnych manželstiev by Mu postačilo pozorovať svoje okolie.

Na druhej strane nemôžme povedať, že by tento vzťah bol len zlý a nesprávny. Priniesol mnohé požehnanie, pretože vďaka nemu Marta neskôr našla cestu k Slovu a Pán ju mohol osobne spečatiť. Bolo to radostné stretnutie, i keď bolesť v Martinom srdci bola stále. Teraz ľutovala, že dala prednosť svojej matke pred tým, ktorý Je.

Pýtate sa, ako je možné, že Pán dokázal urobiť nerozvážnosť? Zabúdate na to, že to bolo ešte v čase Jeho pozemskej prípravy, keď mal zastretý zrak a sluch, aby sa predčasne nedozvedel, kto je.

Práve z poznania, ktoré Pán osobne prežil, vám teraz môže byť vysvetlené, v čom robíte omyly vy sami. Mnohokrát sú to také isté mladícke nerozvážnosti, keď zatlačíte varujúci hlas vo vnútri svojho srdca pocitom zaľúbenosti. Práve na tomto Pán prvýkrát precítil, čo je cit a pocit, vďaka čomu rýchlejšie pochopil i svoj nesprávny krok. Ešte predtým, než Mu bola sňatá páska z očí, sa so svojou ženou duchovne rozišiel.

Preto do budúcnosti je veľmi potrebné už od malička viac pestovať cit, aby sa takéto nesprávne kroky už neopakovali. K tomu je nutné zmeniť celý systém školstva, lebo v súčasnosti sa tam pestuje len rozum, a to do takej miery, aká nemala nikdy obdobu.

V priebehu jedného, dvoch rokov takejto školskej prípravy je cit zatlačený tak silne, že človek už nedokáže rozpoznať, čo je cit a čo je pocit. Ide to tak ďaleko, že dokonca svoje osobné „ja“ stotožňuje s rozumom. To je hlavná príčina takmer všetkých nesprávnych sobášov. Tých ostatných je veľmi málo. Tie skončia, keď odídu temní, lebo ide o prípady napríklad chladnej rozumovej vypočítavosti alebo sobáše, ktorých účel je len ukojenie vlastných vášní.

Preto, aby sa mohla dosiahnuť potrebná zmena, je nutné vrátiť sa k starým poznaniam, ktoré sem priniesli vysokí duchovia inšpiráciou z Výšin. Máme na mysli konkrétne takzvaného učiteľa národov, Komenského.

Hoci sa na neho v súčasnosti školstvo odvoláva, vôbec neučí podľa jeho hlavných zásad. Vybrali sa len niektoré, ktoré sa vytrhli z kontextu, a tak sa uspokojil rozum.

Preto do budúcnosti musí opäť nastať harmónia, ktorej princípy tu sú už po stáročia známe. Ako prvé je nutné vynechať z vyučovania všetko to, čo je nepotrebné. Ľudia rozumu sa síce ihneď ohradia, že sa stratí takzvaný všeobecný prehľad alebo rozhľad, ale ani jeden z nich si neprizná, že v skutočnosti ho i on už dávno stratil a mnohé veci, ktoré sa učil, sú mu úplne zbytočné.

Napríklad načo viete, kedy a kde sa narodil Napoleon, keď ste sa neučili, komu slúžil a koľkých pripravovateľov cesty zavraždil! Načo ste sa učili o tom, kedy a kde sa narodil Ľudovít XIV., keď neviete, komu slúžil a prečo bol zavraždený! Načo sa učíte dejiny, kde je nespočetné množstvo omylov, falošných listín, nepravých dokladov a zlých dátumových výpočtov, lebo ani to neviete, kedy a kde sa presne menil kalendár. Všetko posudzujete z dnešného uhla pohľadu, keď informácie obehnú Zem za pár sekúnd, ale zabúdate na to, že voľakedy zavedenie kalendára len v jednej krajine trvalo i desaťročia.

Ak si myslíte, že v súčasnosti sa to už nemôže stať, ste na ešte väčšom omyle. Rozpomeňte si len na udalosti posledných rokov, keď lži stačili na to, aby boli rozpútané vojny. Keď sa o pár mesiacov odhalila pravda, radšej sa o nej mlčalo.

Aby ste si nemysleli, že len dejiny sa učíte nesprávne, uvedieme ďalší príklad. Načo viete chemické zloženie kyseliny sírovej, načo vám je chemické zloženie vzduchu a načo je vám vedieť, koľko elektrónov má atóm hélia? Tí, ktorí to potrebujú vedieť pre svoju prácu, sa to aj tak učia ešte raz na špecializovaných školách. Tak načo ste sa to učili aj vy?

Jediný skutočný dôvod je, že sa takto posilňuje rozum miesto citu, čím sa vytvára ešte väčší tlak na rozšírenie vyučovania. Takéto oblasti nájdete vo fyzike, kde sa úplne zbytočne učíte jadrovú fyziku, ale neučíte sa vymeniť žiarovku.

V biológii sa učíte latinské názvy, učíte sa rozpitvať žabu, učíte sa, že listy obsahujú chlorofyl, ale neučíte sa o bytostných, bez ktorých by tá žaba ani ten list nikdy nevznikli.

V matematike sa učíte rôzne konštrukčné úlohy, ale neučíte sa, že pílením vzniká odpad, teda učíte sa iba teóriu bez potrebnej praxe.

Namiesto toho, aby ste deťom nechali primeraný pohyb v tanci či pri obyčajnom šantení a hraní sa, zaviedli ste telesnú výchovu. Kde inde však chcete nájsť to, čo je v dieťati skryté, než v jeho hre? To je skutočný význam Komenského slov: „Škola hrou.“

Kde učíte umenia ako divadlo, spev, tanec, skladanie básní a mnohé ďalšie? Nikde! Lebo rozum umenie nepotrebuje! Ešte aj to, čo ste v tomto smere nechali, je nesprávne, pretože i to maľovanie ste strhli na remeslo, ktoré učíte na takzvanej výtvarnej výchove!

Samozrejme, každé dieťa sa musí učiť čítať, písať i počítať, ale nemá sa učiť, kedy sa ktorý spisovateľ narodil či aký je takzvaný umelecký rozbor básne alebo iného diela. I v tomto vidíte, ako ľahko rozum nahradí umenie básní remeslom rozumového pitvania.

Takto by sme mohli pokračovať do omrzenia, až by zo všetkých v súčasnosti učených predmetov nezostal prakticky kameň na kameni. Ale to nie je všetko!

Pretože také veľké množstvo predmetov sa rozum nenaučí za pár hodín, nútite napriek tomu, že vaše zákony zakazujú prácu detí, tieto chodiť do školy na sedem i osem hodín a potom si ešte musia robiť domáce úlohy! Aby to nebolo všetko, rušíte školy, ktoré majú deti blízko, a nútite ich, aby denne cestovali i viac ako jednu hodinu do školy! Dieťa tam takto strávi viac času ako vy vo svojom zamestnaní. A pretože sa to rozumu všetko máli, núti ešte i menšie deti chodiť na ešte dlhší čas do materských škôl či jaslí, aby od malička zabudli na cit rodičovskej lásky!

Nakoniec, ako vrchol celého tohto diania, sú takzvané stredné školy. V období, keď sa cit naplno derie do popredia, aby zaujal svoje miesto, ktoré mu právom patrí, sú mladí ľudia v školách, kde strávia viac času ako dospelí vo svojej práci. Čisto rozumová výučba silno zatláča cit do úzadia, a tak tento krátky čas je nenávratne stratený.

Po tomto všetkom sa niet čo čudovať, že málokto spozná citom svojho životného partnera, a preto je taká vysoká rozvodovosť. Preto všetci tí, ktorí uvažujete o požehnaní manželstva, si naozaj precíťte, či ten, s ktorým chcete uzavrieť manželský zväzok, je naozaj ten, s ktorým chcete stúpať ku Svetlu.

I pri uzavretí manželstva, i pri požehnaní manželstva tieto slová stúpajú pred oltár Boží a sú veľkým záväzkom! Beda tomu, kto tento sľub znesvätí svojím konaním!

Z knihy Pre ľudí