Svojím konaním, ľudia, si vytvárate putá, ktoré vás zväzujú a vzájomne pútajú. Predstavte si, že každý váš čin či myšlienka je tenučké pavúčie vlákno, ktoré z vás vychádza a zachytáva sa na tom, čo konáte alebo myslíte. Týchto vlákien vytvárate tisíce a podľa druhu vášho chcenia sa z nich môže upliesť silné lano, ale môžu i zostať ako samostatné tisíce vlákien, ktoré smerujúc na všetky možné smery vytvárajú hustú sieť.

Ak je to lano pripútané k svetlým útvarom, povznáša vás nahor. Ak k temným útvarom, ťahá vás nadol. To všetko je vám už známe z Posolstva Grálu.

Najhoršie ste na tom vtedy, keď ste vytvorili už spomínanú pavučinovú sieť. Vtedy ste ňou ťahaní na všetky možné smery, čo má za následok, že ani neviete, kto ste.

Takéto siete však nevytvárate iba vaším neustálym preskakovaním z úlohy do úlohy, ale aj ústupčivosťou či snahou nepohnevať si blížneho, keď sa mýli. Takisto do nej prispievate vtedy, keď sa chcete silou-mocou rozumieť do všetkých možných ľudských oblastí, teda keď chcete dokázať odpovedať aj na také otázky, ktoré vám neprináležia.

Už len z týchto príkladov si dokážete ľahko predstaviť ten chaos, ktorý musíte podstúpiť, ak tisíc vlákien od vás vedúcich spojíte s tisíc duchmi, pričom každý z nich ide iným smerom. Žiadne z nich nie je také silné, aby prevládlo, a zároveň žiadne z nich nie je také slabé, aby puklo samo od seba.

Po smrti, na druhom brehu vás potom tieto vlákna ťahajú všetkými možnými smermi tak silno, že len veľmi ťažko dokážete niektoré odrezať. Väčšinou sa títo duchovia potácajú ako zmyslov zbavení a v divom chaose pobiehajú z miesta na miesto snažiac sa tak vyrovnať tlak všetkých vlákien.

Je to márna práca, pretože tieto vlákna sa musia odrezať jedno po druhom. To však taký duch väčšinou nedokáže, pretože tak ako na Zemi, i v záhrobí chce naraz spoznať všetko, všetkému chce rozumieť a každému chce poradiť. Tým sa do týchto pavučín zamotáva stále viac a viac, pričom nepozoruje, že sa vlastne prestáva hýbať a tým prestáva byť duchovne živý.

Ako zabalená múmia zhasína plamienok jeho ducha, pretože takýto duch nedokáže zistiť, kto vlastne je, a ako nepotrebný trúd klesá nadol do nevedomia.

Z knihy Pre ľudí