Radi, ľudia, rozprávate o zodpovednosti, a pritom ešte stále neviete, čo to je, lebo vaše konanie je nezodpovedné. Poznáte síce Zákon, že to, čo zasejete, aj zožnete, no namiesto toho, aby ste okolo seba siali len krásu, sejete iba bodľačie.
To však znamená, že konáte nezodpovedne, lebo inak by vaše nesprávne konanie bolo vedomé! Ešte stále sa vám nevžilo do krvi, že ste skutočne zodpovední za každú vašu myšlienku, slovo i čin. Táto zodpovednosť sa prejavuje vo všetkom, od obyčajného čistenia zemiakov až po tú najvyššiu duchovnú činnosť.
Čudujete sa možno tým zemiakom, ale aj tam máte zodpovednosť za to, že starostlivo vykrojíte všetky poškodené časti. Preto nech sa rozhodnete vykonávať akúkoľvek hrubohmotnú či duchovnú prácu, musíte si byť vedomí tejto zodpovednosti, teda musíte vedieť, čo sa od vás očakáva a či dokážete tieto očakávania splniť.
Ak sa rozhodnete pre takú prácu, ktorú nakoniec nezvládnete, potom bolo vaše rozhodovanie prinajmenšom nezodpovedné, pretože ste nedokázali správne posúdiť situáciu. Na druhej strane, ak sa rozhodnete iba pre takú prácu, v ktorej nevyužijete všetky vaše dary, potom je to podceňovanie seba samého alebo neoprávnený strach, a teda je to znovu len nezodpovednosť.
Týmto sa blížime k pochopeniu zodpovednosti ako takej. Je to vedomé poznanie svojich síl a schopností, na základe ktorých sa potom dokážete postaviť do takej úlohy, ktorá presne zodpovedá týmto silám a schopnostiam.
Samozrejme, pokiaľ ste donútení vykonávať veci, ktoré nezodpovedajú vašim schopnostiam, miera zodpovednosti sa znižuje a prechádza na toho, kto vás núti. Hoci je takéto dianie v súčasnosti pomerne časté, nebudeme sa ním teraz zaoberať, pretože každý prípad sa musí posudzovať osobitne.
Vráťme sa teraz k povolávaniu. Vzhľadom na to, že v duchovne sú vaše schopnosti presne známe, bola každému z vás pridelená presne taká úloha, ktorá najlepšie zodpovedá týmto schopnostiam. To znamená, že túto úlohu dokážete nájsť len sami v sebe, keď odhalíte, aké máte schopnosti.
Preto je trestuhodné, keď namiesto toho, aby ste s plnou vážnosťou hľadali úlohu, teda aby ste v tichu a v samote spoznali sami seba, sa ľahkovážne vrháte z jednej práce do druhej. V takomto ruchu však nemáte čas na potrebné sebaskúmanie, a tak iba zbytočne márnite čas.
Najsmutnejšie na tom je to, keď robíte úlohu niekoho iného a ten iný ju preto vykonávať nemôže. Týmto spôsobom nesiete zodpovednosť nielen za to, že neplníte vy, ale aj za to, že neplní ten druhý, pretože ste ho donútili, aby robil niečo iné.
Donútenie si nemôžete predstavovať ako palicu, ale je to vo všeobecnosti tlak, pre ktorý nemôžete robiť to, čo by ste sami chceli. Uveďme napríklad donucovanie vyvolané spoločenskou situáciou, ako je napríklad vysoká nezamestnanosť, diktátorské režimy, povinné predmety v škole, ktoré posilňujú iba rozum či neúmerná úžera bánk.
Hoci vy sami napríklad nemusíte súhlasiť s úverovou politikou bánk, ste ju nútení využívať, lebo inak by ste nemohli ani len žiť. Tento príklad si môžete ľahko predstaviť i pri duchovných činnostiach. Stačí ak napríklad ten, kto má prijímať rady od bytostných, ich neprijíma. Na základe toho niekto iný napríklad nedokáže skonštruovať novú ekologickejšiu práčku, na základe čoho niekto ďalší musí vyvíjať chemické čistiace prostriedky namiesto toho, aby vyvíjal nezávadné. Toto všetko však už bolo spomínané v prednáške „Nová doba“.
Iná forma duchovného nátlaku je i neustále poukazovanie na veci, ktoré je potrebné urobiť. Nieže by sa na ne poukázať nemalo, avšak ich neustálym zdôrazňovaním sa vyvíja nátlak, na základe ktorého sa mnohí nesprávne rozhodnú pre ich riešenie, pričom tí, ktorí by ich riešiť mali, o tejto svojej povinnosti mlčia naďalej. Väčšinou tento nátlak vykonávajú práve tí, ktorí to majú sami robiť, ale nerobia.
V Zaviatych dobách ste sa na každom kroku mohli stretnúť s tým, čo je hľadanie samého seba, teda čo je hľadanie úlohy, a aká je s tým spojená zodpovednosť. Zahĺbte sa preto do týchto diel, aby ste v nich našli odpoveď.
Z knihy Pre ľudí