K tomu, aby konečne na Zemi zavládla doba mieru aj hrubohmotne, je potrebné vykonať ešte veľmi veľa. Ako prvé najnutnejšie kroky sa musí dobudovať to, čo chcel Pán vybudovať ešte za svojho života, čo sa však pre zlyhanie ľudstva nepodarilo.

Ako prvý a nutný krok je začatie poznávania Slova. Znamená to zbúranie starého a odpratanie ruín.

Táto činnosť už začala a potrvá niekoľko rokov. Je to čas poznávania, čo je a čo nie je správne. To, čo je správne, treba ponechať a to, čo je nesprávne, treba zbúrať a odpratať. Preto ste dostali nové prednášky, v ktorých k vám zaznel hlas odtiaľ, kde nie je možné nič skryť.

Z duchovného hľadiska vám bolo ukázané mnohé súčasné nesprávne konanie ľudí. Zároveň vám bolo vysvetlené, prečo sa to deje práve v tejto dobe. Teraz je rad na vás, aby ste prehlásili, kto ste, teda aby ste ukázali, na ktorej strane barikády stojíte. Nastal totiž posledný čas, kedy je to možné takto verejne prehlásiť. O tejto dobe hovoril aj Syn Boží Ježiš v slovách: „Kto mňa zaprie, toho i ja zapriem!“

Zaujatím tohto postoja začne záverečné dianie v hrubej časti hrubej hrubohmotnosti. Sami ste mohli vidieť, že každý sa musí jasne vyjadriť, keď sa vyjadrí niekto iný. Rozpomeňte sa napríklad na povyk okolo odkazov z Výšin.

Všetci tí, ktorí kameňovali, sa takto jednoznačne a verejne postavili na jednu stranu barikády. Iní sa vtedy buď nevyjadrili, lebo sa ich toto dianie priamo netýkalo, alebo sa takisto jednoznačne a verejne postavili na druhú stranu barikády. Sami poznáte týchto duchov, preto viete, kde je vaše miesto.

Tí, ktorí sa však nevyjadrili vtedy, boli alebo budú postavení pred túto otázku neskôr. Niektorí z nich sa zľakli zodpovednosti, keď boli vyzvaní k priamym činom. Iní sú k nim vyzývaní teraz.

Je to čas búrania, pretože sa takto verejne označuje to nesprávne a tým sa v ľuďoch rúcajú i mnohé nesprávne názory alebo postoje, ktoré však mnohokrát mohli byť i z nepochopenia alebo neznalosti. Týmto sú, samozrejme, myslení len tí, ktorí sú ochotní sa zmeniť, teda tí, ktorí sú ochotní takéto ruiny i odpratať.

Týmto sa stavia nový základ, na ktorom môže byť vystavaná veľká duchovná stavba. Aby však mohli byť ruiny úplne odstránené, musia sa na prechodnú, i keď ešte časovo neupresnenú dobu, zaviesť veľmi prísne opatrenia. Ich najvýznamnejším prejavom je, že sa hrubohmotne nespečaťuje a ani sa nepodáva Svätá Hostina.

Ďalšie sú opatrenia ohľadne výzdoby oltárov a podobných záležitostí. Je to nutné preto, že mnohí iba z nepochopenia mali čiastočne dogmatické, skostnatené názory. Títo sa v ruinách vlastného nepochopenia musia naučiť prežívať pobožnosť duchovne.

Na druhej strane sa priebeh pobožností vracia do čias Atlantídy, pretože sem prídu iskričky, ktoré si toto ešte môžu čiastočne uvedomovať, lebo to bolo jediné, čo voľakedy prežili v Čistote.

Po odchode temných duchov budú tieto usmernenia ešte viac zmenené, aby sa čo najviac priblížili k pôvodnému dianiu.

Do tejto doby je nutné vykonať a vybudovať všetko to, čo tu už vybudované malo byť, ale pre nesprávne konanie ľudí tu ešte nie je.

Ako ďalší nutný krok po tom, čo sa budete dištancovať od príslušníkov cirkvi Svätého Grálu, ako sa dokonca sami označujú niektorí „grálisti“, musíte začať budovať nové duchovné chrámy. Predpokladá to pravidelné konanie pobožností za účasti čo najviac duchov. Takto sa môžu vybudovať nové duchovné chrámy alebo aspoň duchovné stĺpy k týmto novým chrámom.

Miesta, kde sa toto podarí, budú duchovne posvätené, a preto neskôr môžu byť na týchto miestach vybudované i chrámy hrubohmotné. Nezáleží na tom, koľko sa kde duchov zúčastňuje, ale na tom, akí sú títo duchovia. Samozrejme, vždy treba brať ohľad na hrubohmotné možnosti.

Staré znesvätené chrámy však netreba ničiť. Bola by škoda týchto pekných stavieb, veď s mnohými sú zviazané krásne spomienky. Po odchode temných budú môcť byť tieto chrámy duchovne očistené a následne, pokiaľ bude k tomu príslušne zodpovedajúce chcenie ľudí, opätovne posvätené. To je však hudba budúcnosti, lebo k splneniu takéhoto diania je nutných veľa podmienok ako duchovných, tak i hrubohmotných.

Už teraz sa však ukazuje, že stavby pre mnoho duchov nie sú vhodné, a preto sa chrámy majú stavať v každej obci. Potom, snáď, sa ľudia prestanú správať k týmto chrámom ako k niečomu, čo je pre nich to najsvätejšie.

Už počas duchovnej výstavby chrámov je potrebné začať i inú pravidelnú duchovnú prácu. Sú to duchovné rozhovory ako základ. Majú sa konať neformálnym spôsobom, najlepšie v rodinných kruhoch, u priateľov a známych.

Nevyhnutnou súčasťou sú duchovné rozhovory v deň pobožnosti, pred i po tejto pobožnosti, lebo to je pravé mlčanie, teda mlčanie o nepodstatných hrubohmotných náležitostiach.

Tam, kde vznikne potreba, môžu byť pre tieto rozhovory vybudované špeciálne miestnosti. Pokiaľ vybudované nie sú, tak sa takéto rozhovory dajú konať i v chrámoch, pokiaľ to ich dispozičné riešenie dovoľuje a pokiaľ tam duchovia nebudú vnímať počas týchto rozhovorov chrám, ale budú vnímať domov.

Témy duchovných rozhovorov nemajú byť dané, ale je vhodné z duchovného hľadiska riešiť aktuálne dianie. Preto je vhodné, aby pri týchto rozhovoroch bol niekto, koho duchovný sluch je otvorený.

Po čase z týchto rozhovorov má vyplynúť ako ďalší krok potreba špeciálnych stretnutí skupín ľudí, ktorých spájajú rovnaké záujmy alebo profesie. Títo duchovia sami spoznajú, že im chýbajú osobitné stretnutia, na ktorých by sa rozprávali iba o svojich špecifických záležitostiach.

Pokiaľ sa však duchovné rozhovory nevedú, takéto potreby väčšinou nenastanú. Je to veľká škoda, pretože toto je najvhodnejšia možnosť k tomu, aby sa žitie Slova vnášalo i do konkrétnych hrubohmotných zamestnaní alebo záujmov ľudí.

Ako príklad zo súčasnosti si uveďme nesprávne prednášky na tému „duchovné príčiny chorôb“. Zaiste, choroby majú svoje duchovné príčiny, ale nie je v silách a ani v možnostiach jedného človeka ich preskúmať. Pokiaľ sa však stretnú viacerí lekári, môžu si takéto poznatky ako predmet lekárskeho tajomstva vzájomne odovzdať a tým sa navzájom obohatiť.

Následne v ich lekárskej praxi majú tieto poznatky použiť a tým vnášať žitie Slova do tohto povolania. Nemajú sa však tým pýšiť alebo o tom dokonca verejne hovoriť, ale majú nájsť formu, ako to do ich povolania vniesť. To je úloha, ktorú za nich nikto nemôže vyriešiť.

Samozrejmosťou sú však aj všetky iné oblasti ich pôsobenia, teda i mnohé v súčasnosti lekármi neuznávané princípy liečenia. Až celý komplex dokáže potom iným ukázať, čo je žitie Slova v ich povolaní. Inak o Slove stále len budú hovoriť, ale nebudú ho žiť!

Príklad, ktorý sme uviedli, je príkladom aj pre každé iné pôsobenie duchov, a preto v ňom hľadajte to, čo vás má osloviť vo vašom povolaní. Tento bod je ten najdôležitejší pre žitie Slova. Žiaľ, je to bod, ktorý doteraz spoznal len málokto. Vracajte sa preto k nemu čo najčastejšie, aby ste aspoň vnútorne precítili jeho blahodárne pôsobenie. Potom sami od seba nebudete chcieť konať nič iné!

Ako posledný bod je hrubohmotné šírenie Slova. Až keď splníte všetky predchádzajúce body, až potom máte právo Slovo hrubohmotne šíriť. Budete nápadní svojím konaním, teda tým, že Slovo aj žijete a nielen o ňom rozprávate.

Potom budú duchovia sami od seba k vám prichádzať a pýtať sa, prečo žijete tak, ako žijete, lebo sa im bude váš život páčiť. To je príčina, prečo až vtedy budete mať právo hrubohmotne šíriť Slovo, lebo vaše konanie bude s ním v súlade a hľadajúci nebudú uvedení do omylov a zmätkov!

Týmto sa uzatvorí kruh a vy sa vrátite opäť k prvému bodu, keď budete musieť to nesprávne búrať u tých, ktorí prídu za vami!

Z knihy Pre ľudí