„Klopte a bude vám otvorené!“ „Hľadajte a nájdete!“ „Nalejte olej do svojich lámp!“ „Pripravte si svadobné rúcho!“…

Tieto slová sú vám známe, lebo takto k vám volal Syn Boží Ježiš. Hoci sú všetky rôzne, predsa vyjadrujú jedno a to isté – hľadanie úlohy.

Najväčšou úlohou, akú má ľudský duch vo stvorení, je stať sa vedomým. Na to, aby sa mohol stať vedomým duchom, musí spoznať stvorenie a v tomto stvorení sám seba. Na to, aby spoznal stvorenie, musí spoznať Zákony, ktorými sa toto stvorenie riadi. Na to, aby spoznal Zákony, musí spoznať toho, ktorý je Zákon sám. A to je hľadanie úlohy. Na to, aby ste spoznali Zákon, musíte chcieť tento Zákon prežiť v sebe a tým sa Mu dobrovoľne podriadiť.

Tí, ktorí chcú ísť proti Zákonu, ho prežívajú na sebe, teda putujúc stvorením sú vrhaní zo skaly na skalu, ktoré si sami nastavali na túto cestu. Bytie sa im stáva utrpením, pretože sa im zdá, že všetko je proti nim. Toto zdanie je klamlivé, pretože Zákon nie je proti nim, ale oni sa stavajú proti Zákonu.

Tí, ktorí všetko robia v súlade so Zákonom, ho nepociťujú na sebe, ale v sebe. Je to preto, že putujúc stvorením ich všetko podporuje a akoby unáša na vlnách, ktoré necítia ako niečo prekážajúce, ale dokážu ich precítiť vnútorne ako niečo hladiace. Títo duchovia kráčajú v míľových čižmách, vedome sa otvárajúc požehnávajúcej Sile z Výšin.

Duchovia, ktorí sú ešte nevedomí, nevedomou službou postupne dospejú k bodu, keď už nechcú konať nevedome, ale vedome chcú slúžiť Bohu. To je okamih, kedy smú byť pokrstení, spečatení Svetlu, teda kedy môžu dostať duchovný plášť služby.

Je to rozhodujúci obrat v ich celom bytí, pretože dokázali, že sú vedomí, teda poznajú svoje miesto vo stvorení, Zákony, ktorými sa stvorenie riadi, a tým spoznali, kto je Zákon sám. Toto poznanie je do nich tak pevne vryté, že už nikdy nedokážu klesnúť do nevedomého a smú sa nazývať „vedomí duchovia“.

Vedomí duchovia sú takí, ktorým smie byť otvorený duchovný zrak i duchovný sluch, aby tak priamo z duchovna mohli prijať úlohu. Putovanie hmotnou časťou stvorenia ukončili, preto ich jediným ďalším cieľom môže byť iba plnenie takej úlohy, ktorá požaduje viac, inak ich prebývanie v hmotnosti stráca zmysel.

To, že sú vedomí, totiž znamená, že Zákon poznajú a v každodennom živote ho aj žijú. Ten, kto by sa toto ešte len chcel učiť, svojím konaním jasne dáva najavo, že je ešte nezrelý, a preto nemá právo prosiť o spečatenie.

Na to, aby vedomí duchovia mohli byť právoplatne spečatení, musí byť splnená ďalšia podmienka. Je to podmienka otvorenia duchovného zraku a sluchu, aby začuli volanie toho, kto im jediný môže dať úlohu. Na to, aby toto začuli, sem prišli a boli na to pripravovaní. Nemusia hneď počuť duchovným sluchom, ale musí počuť ich duch, teda musia sami cítiť, odkiaľ k nim zaznieva Pravda, kde sa im podáva pravý chlieb života a tam musia hľadať. – –

Počúvajte duchovia, počúvajte tí, ktorí hľadáte. Márne bolo vaše putovanie doterajším životom, lebo ste nenašli to, načo ste sem vôbec prišli. Splnené boli vaše prosby, i keď ste boli nehodní, aby ste prijali tú veľkú milosť, ktorá je skrytá v slovách „spečatený Svetlu“, teda v slove „krst“.

Vaše chcenie bolo vtedy čisté, preto bolo vašej prosbe vyhovené, čím bol splnený Zákon ukrytý v slovách: „Proste a bude vám dané!“ Bez ohľadu na to, či bolo viditeľné, že naozaj nájdete alebo nie, bolo tejto prosbe vyhovené, lebo Svetlo vždy splňuje.

Dostali ste veľkú milosť, keď vám bola sňatá páska z duchovného zraku a sluchu, čím vám bolo umožnené, aby ste skôr dosiahli zrelosť, lebo sami ste na to už nestačili. To bol pravý význam spečaťovania tých, ktorí sa ešte nesmeli nazývať vedomými. To isté platí pre povolávanie.

Zatváram túto bránu, pretože ani jeden z tých, ktorým bola takto poskytnutá pomoc, túto pomoc nevyužili a odhodili ju ako nepotrebnú do prachu zeme.

To bolo to, čo bolo k vám volané v Slove „Musíte!“ a to bolo to, čo ste nesplnili!

Prenesmierna je vaša vina, pretože ste odriekli Božiu pomoc!

Amen!

Z knihy Pre ľudí