Duchovné rozhovory sú jednou z najdôležitejších súčastí života. Majú prebiehať, pokiaľ možno, neustále – v práci, v domácnosti, pri oddychu, pred i po pobožnosti.

Zdá sa vám to nemožné neustále hovoriť o Bohu. Nemýľte si však duchovné rozhovory s rozhovormi o Bohu. Áno, i rozhovory o Bohu sú duchovné rozhovory, ale okrem toho je ešte i mnoho iných tém. Prísne vzaté, takmer každý rozhovor sa môže stať duchovným, keď ho takým spravíte.

Pozrime sa preto, ako sa to dá dosiahnuť. Prvotným predpokladom je, aby ste sa snažili Slovo žiť. Potom vašou snahou bude preniesť toto žitie do všetkého, teda hľadať spôsoby, ako sa to dá. Nech potom zavediete reč na prakticky čokoľvek, budete sa do toho snažiť vniesť duchovné a tým spravíte z obyčajného rozhovoru rozhovor duchovný.

Uveďme si preto niekoľko príkladov. Rozhovor o odievaní sa stane duchovným rozhovorom vtedy, keď sa bude rozprávať o takom odievaní, aké je vhodné podľa Zákona. V takomto rozhovore je potrebné hľadať vhodné prírodné materiály, zdravé, nechemické farby či strihy nepodliehajúce móde, ale ktoré sa prispôsobujú postavám.

I do rozhovoru o jedle možno vniesť duchovné vtedy, keď sa hľadajú odpovede na to, aké jedlo telu skutočne prospieva, čo je vhodné variť v ktorej svetovej končine alebo ktoré suroviny sú čisté.

Už len z týchto ukážok je vidieť, že témy duchovných rozhovorov sú prakticky neobmedzené. Samozrejme, nepatria sem rozhovory na témy „čo si obliecť“, „čo navariť“, ale „ako sa obliecť“, „ako navariť“.

Pýtate sa, čo je na tých témach duchovné? Všetko! Je to predsa praktické prenášanie poznatkov získaných zo Slova do konkrétnej podoby v každodennom živote. Samozrejme, takéto rozhovory nemajú byť prehnane dlhé, aby to neviedlo k ich strhnutiu do prachu pozemského, teda do tém „čo si obliecť“, „čo navariť“.

Z týchto duchovných rozhovorov vzniká prirodzená túžba po hlbšom poznaní u tých duchov, ktorí sa danej problematike venujú hlbšie. Týmto je položený základ pre osobitné stretávanie, na ktorom je možnosť rozviesť poznanie do šírky i do hĺbky a tým ho priviesť k pozemskej dokonalosti.

Opäť si uveďme pár príkladov. Krajčírky sa stretnú, aby si vymenili skúsenosti, na základe ktorých môžu potom mnohokrát zlepšiť, zjednodušiť, prípadne si v mnohom i uľahčiť svoju prácu v prospech krásy, účelnosti a, v neposlednom rade, spokojnosti. Pokiaľ totiž krajčírka šije len jeden druh šiat, hoci by to boli i slávnostné šaty, nevnáša do tejto práce žitie Slova, pretože bežné šaty sa potom musia šiť u krajčírok, ktoré Slovo nepoznajú alebo si nevedia predstaviť, čo je zo Zákona vhodné a čo nie.

Iný príklad môžeme nájsť u kuchárov. Čistých surovín nie je až tak veľa, a napriek tomu sa z nich dá pripraviť veľké množstvo rôznych pokrmov. Toto však nedokáže jeden duch, preto si majú na svojich stretnutiach vymieňať poznatky, majú sa obohacovať o to, čo komu nadiktovali bytostní a v súčasnosti si majú vymieňať informácie o tom, ako do maximálnej miery znížiť podiel škodlivých surovín, ktoré sú nútení používať, lebo iné nie sú.

Takýmto spôsobom sa majú stretávať všetci duchovia, aby tak prakticky do života zavádzali to, čo im radia bytostní alebo čo im radí ich duchovné vedenie. Bez toho budú stále o Slove len hovoriť ako o niečom teoretickom bez praktického využitia. Potom však premeškajú pozemský čas na ničotnosti, lebo ako hostia nedokázali udržať svoj príbytok – teda Zem čistú.

Táto činnosť je spájaním duchovného s hmotným v každodennom živote a to je služba, ku ktorej sú duchovia volaní. Tí, ktorí pred Oltárom Pána sľubujú, že mu chcú slúžiť, toto už musia poznať, teda musia tak žiť, lebo to je základný predpoklad pre nájdenie ďalšej úlohy, ktorá im je daná v okamihu ich povolania.

Z knihy Pre ľudí