Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (50. pokračovanie)

O dva mesiace sa vrátil. Rovnako hrozivo očakával odpovede na rovnaké otázky a rovnako zúrivo ju uchopil a chcel ju odviesť do kláštora. Vtedy vystúpil spoza závesu kráľ. Bossuet stŕpol, ale vzápätí sa drzo vyrútil aj na panovníka:
„Veličenstvo, ako dobrý kresťan musíte zakročiť!“
„Vaša milosť, veľmi rád zakročím ako dobrý kresťan. V prvom rade pošlem jeho svätosti správu o vašom správaní. Myslím, že ho bude zaujímať, ako si jeho biskupi zaobstarávajú milenky, ako jeho biskupi pripravujú nápoje lásky, ako sa jeho biskupi zúčastňujú čiernych omší …“
„Aj vaša milenka kupuje pre vás nápoje lásky!“
„Moja milenka to robiť môže. Tútor následníka trónu nie!“
„Vaša milenka sa zúčastňuje čiernych omší!“
„Vy, pán biskup, ste sa ich zúčastnili.“
„Veličenstvo žartuje.“
„Veličenstvo môže žartovať. Kráľovská polícia nie! Všetci vyšetrovatelia sú pod prísahou a vás tam videli. Čoskoro sa vás budú sudcovia pýtať, čo ste tam robili.“
„Na to vaši sudcovia nemajú právo! Som cirkevná osoba, na mňa sa vaše zatykače nevzťahujú!“
„Milý pán biskup, po dohode s tureckým sultánom na Candii nám jeho svätosť povolila mnohé výnimky. A medzi ne patrí aj súdne vyšetrovanie kňazov.“
„Vy … vy … táto žena ešte na vaše výnimky doplatí. Ani ona nie je nedotknuteľná!“
Bossuet vybehol von dvermi a jeho odplata na seba nedala dlho čakať. Udal súdu, že Athénaïs bola tou nahou ženou na oltári …

„Bossuet sa medzi obžalovaných nedostal,“ poznamenal kardinál.
„Nie, nedostal. Rovnako sa tam nedostal ani môj bývalý manžel a ani jeho brat. Príprava nápojov lásky nebola vraždením. Ale aj tak vyšlo najavo mnohé.“
„Keď som po kráľovej smrti chodil k Voisinovej, chodil tam aj Colbert …“
„Nicolas vystupoval pod menom Colbert ešte pred mojím príchodom na dvor. Spomínal mi to Mazarin.“
„Colbert bol frondista. To ste nevedeli?“
„Bol, a zároveň to bol Fouquet.“
„Takže si na svoju novú totožnosť nemusel dlho zvykať.“
Usmiala sa: „Nemusel. Ale vy najlepšie viete, kto bol uväznený v Pignerole v Pyrenejách pod menom Nicolas Fouquet.“
„Bol to Ľudovítov vrah. Potrebovali sme ho živého, lebo vyšetrovanie otráv sa len začínalo. Podľa niektorých informácií, ktoré som u Voisinovej a jej spoločníkov získal, potom Louvois začal vyšetrovať a zatýkať, čím sa rozbehlo ďalšie zatváranie bez súdov.“
„Ale napriek všetkému bol z toho poriadny súdny proces. Desiatky podozrivých, stovky vypočúvaných …“
„… a niektorí aj väznení. Ako vy.“
„To nemôžete porovnávať. Bola som vo väzení iba niekoľko dní.“
„Milá priateľka, Voisinová pri vyšetrovaní tvrdila, že ste od nej pravidelne brali nápoje lásky.“
„Áno. Voisinová mala prehľad, kedy sme sa pohádali s kráľom. Zvyčajne mi ich vtedy ponúkla.“
„Čo ste s nimi robili?“
„Vylievala som ich do záhrady.“
„Vy ste ani jeden z nich nevyskúšali?“
„Ale áno. Bol to ten úplne prvý, ktorý som od nej priniesla. Ukázala som ho kráľovi a on chcel, aby sme ho vyskúšali. Nie na sebe, ale znovu zavolal svojich psov,“ Athénaïs sa usmiala: „Viete, čo sa stalo?“
„Nemám ani len tušenia, psia láska ma nikdy nezaujímala.“
„No … dali sme to do jedla celej svorke … a potom … neviem, ako vám to slušne opísať … museli sme odtiaľ veľmi rýchlo vybehnúť.“
Kardinál sa rozosmial: „Prečo ste to dávali celej svorke? Ja som si myslel, že zoberiete nejakého kráľovho psa a k nemu dáte sučku z ulice – takú hnusnú, aby sa mu nepáčila.“
„Netušili sme, že to bude také silné.“
„A kráľ?“
„Presvedčil sa, že reči o bosoráckych nápojoch sú pravdivé. Lenže … Montespan mi nič také pred svadbou nedal … vlastne raz áno, ale potom už nie …“
„Moja drahá, nápoje lásky sú rôzne. Niektoré majú vyvolať iba vášeň a iné opantať človeka akoby jemnou pavučinou. Ale dajú sa namiešať aj rôzne zmesi – trošku vášne, trošku zmyselnosti, trošku opantania. Váš muž vám dal zrejme ten posledný a mohol vás takto ovládať. Ale mohol vám namiešať aj iné zmesi. Potom ste urobili to, čo chcel on. Alebo nie?“
„Myslím, že áno … Ale … čo ten pohreb, ktorý mi vystrojil?“
„Je to tiež jedno z ľúbostných kúzel. Váš muž je v milostnej mágii skutočný odborník.“
„Dobre, ale napriek tomu nechápem, čo tým chcel dosiahnuť.“
„Chcel, aby ste sa k nemu vrátili. Pochovaním vašich šiat chcel prerušiť váš nový vzťah. Fungovalo to vždy …“
„Ale ja som sa k nemu už nevrátila!“
„Vy nie. Vás chránila kráľova láska. Tá skutočná bez všetkých kúzel a bosoráctiev. A aj z vašej strany bola tak isto silná. A verte mi, váš muž sa veľmi snažil, aby vás získal späť.“
„A toto ste sa kde dozvedeli?“
„Už som vám hovoril, že u Voisinovej, kde inde. Ale ten pohreb, na to už ani ona nestačila, to je naozaj vysoká mágia.“
„Podľa toho, čo mi hovoríte, láska chráni pred všelijakými bosoráctvami.“
„Väčšinou áno. Aj váš muž vás získal až vtedy, keď ste žili sama a nechránil vás žiaden muž. Teda muž, ktorý je natoľko čistý, aby vás mohol ochrániť, lebo skutočná láska musí byť bez vášne, inak nebude ochrana fungovať.“
„Čistá láska muža k žene?“
„Presne tak, ale zároveň musí byť aj láska ženy k mužovi čistá. Predstavte si muža a ženu ako dve krídla jednej brány. Musíte zatvoriť obidve, ak vás má brána ochrániť. Je to jednoduché, ale zároveň ťažké, lebo je málo takej lásky na zemi a preto sa tým bosorákom tak dobre darí rozvracať manželstvá.“
„Máte pravdu, láska je naozaj najmocnejšia. Ale my sme sa bránili aj ináč.“
„Asi máte na mysli okrúhly stôl …“
Usmiala sa a znovu sa rozhovorila.

Pokračovanie o týždeň…

Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.

Predchádzajúca časť…