Biskup Bossuet
V ten deň našla Athénaïs kráľa rozčúleného. Zbadala to na pohľade, ktorým ju privítal. Stál vedľa neho pápežský posol, ktorý sa tváril triumfálne.
„Veličenstvo, nechali ste ma zavolať …“ uklonila sa pred kráľom.
„Milá slečna, zavolal som vás preto, aby som vás zoznámil s pánom biskupom Jacques-Bénigne Bossuetom, poslom svätého otca. Pán biskup zotrvá na našom dvore neurčitý čas a bude dozerať na jeho morálku. Dnes večer budete robiť spoločníčku jeho milosti na plese.“
Tón kráľovho hlasu bol neutrálny, ale ona vycítila, že kráľ má pre ňu úlohu.
„Vaše veličenstvo, rada budem sprevádzať pána biskupa, ale moja toaleta nie je vhodná na večerný ples. Ak dovolíte, rada by som sa išla vhodne upraviť.“
„Nech sa páči, slečna,“ kývol a tým ju prepustil. Potom sa obrátil k hosťovi:
„Vaša milosť, pán biskup, dovoľte mi, aby som vás vyprevadil k jeho milosti pánovi biskupovi d’Estrées. Aj kráľ sa musí ísť prezliecť na večerný ples.“
Zakrátko vošiel kráľ tajnými dverami do salóna. Athénaïs bola sama a čakala, kedy príde.
„Athénaïs, pápež nám poslal na dvor špeha. Musím ho tu nejaký čas držať, kým vymyslíme, čo s ním. Mazarin vravel, že je to veľký svätuškár. Dávajte si na neho pozor a ak to bude možné, zistite, čo tu chce.“
„Bude nablízku d’Estrées?“
„Aj Mazarin … aj ja.“
Večer Athénaïs čakala pri vchode do plesovej siene na biskupa. Priviedol ho kráľ, odovzdal ho dvornej dáme a odišiel. Athénaïs čakala, čo biskup urobí. Ako dvorná dáma mala povinnosť robiť mu spoločnosť, ale pozvať ho sadnúť ku stolu, nesmela – to bolo právom hosťa. A tak tam stála a ticho si ho prezerala.
Bossuet stál a pozeral sa okolo seba. Keď si všetko podrobne prezrel, privolal lokaja, ktorý niesol na podnose víno. Zobral dva poháre a jeden z nich podal jej:
„Nech sa páči, slečna. Ako vidím, na francúzskom dvore pijú víno aj ženy.“
„A to je hriech, vaša milosť?“
„Ženy tu majú väčšie práva než muži! Váš mladý kráľ robí na dvore anarchiu!“
„Vaša milosť, dovolím si vám dať do pozornosti jeden fakt – na tomto dvore vládne jeho milosť kardinál Mazarin.“
„Mazarin je starý, vládne len podľa mena. Kráľ si robí, čo chce. Budeme ho musieť oženiť. Katolícka kráľovná …“ zarazil sa a pozrel na Athénaïs: „Slečna, prečo mi dal váš kráľ za spoločníčku práve vás?“
„Asi predpokladal, že si budete chcieť na plese zatancovať.“
„A nič iné?“
„Nerozumiem. Čo iné?“
Bossuet mávol rukou a pohrdlivo si ju prezrel.
„Louvre má tajné chodby …“ nadhodil.
„Hovorí sa, že má.“
„Vy ich nepoznáte?“
„Nemám tú česť.“
„A čo máte tú česť?“
„Prišli ste sa na ples baviť, alebo ma vypočúvať?“
„Slečna sa nudí?“
„Slečna má pánovi biskupovi robiť spoločnosť.“
„A ju to nebaví.“
„Slečna je služobníčkou tohto dvora a musí robiť aj tie veci, ktoré ju nebavia.“
„Slečna má asi na dvore iné záujmy …“ odmlčal sa a posmešne na ňu pozrel.
Athénaïs na neho zazrela, ale mlčala. Veľmi dobre tušila, čo bude nasledovať. A nemýlila sa. Biskup sa naklonil k jej uchu a sladkasto zašepkal:
„Nechcela by mi slečna ukázať svoju spálňu?“
„Nechcela, pán biskup. Ak chcete svoje morálne ponaučenia prednášať v ležatej polohe, musíte si na to nájsť inú poslucháčku. K mojím dvorným povinnostiam takéto služby neprináležia! Prajem vám úspešné hľadanie a príjemnú dobrú noc!“
Po týchto slovách opustila prekvapeného biskupa a odišla do kráľovej pracovne. Sadla si do kresla a čakala. Kráľ sa vrátil až nadránom.
„Čo ste zistili?“ spýtal sa jej.
„Len to, čo viete aj vy. Prišiel na dvor pokúšať, aby sa potom mohol rozhorčovať nad našou skazenosťou. Mali by ste ho čo najskôr vypoklonkovať.“
„Mal by to urobiť Mazarin. Je kardinál a Bossuet je len biskup.“
Žiaľ, ani Mazarin nemohol biskupa úplne vylúčiť zo dvora, ale aj tak sa mu podarilo urobiť kompromis – Bossuet bol síce dvorným kazateľom, ale zároveň sa stal biskupom v Condom. Na dvor však chodil aj tak príliš často …
„Tak na váš vkus naozaj príliš často,“ zasmial sa kardinál.
„Nepadli sme si do oka. Jeho morálne zásady ma privádzali do zúrivosti, hlavne jeho dvojtvárnosť a pokrytectvo. Moliére ho v Tartuffovi trafil veľmi presne.“
„Obávam sa, moja drahá, že tip na Tartuffa ste dali Moliérovi práve vy.“
Usmiala sa: „Nielen dala, ale niektoré pasáže som mu priamo nadiktovala.“
„A trafené husi zagágali …“
„Gágali príliš hlasno. Aj biskup, aj Sévigné a Moliére sa musel skrývať.“
„Bossuet nahnal strach aj vám …“
„Nahnal, a nie raz …“
Bossuet sa na dvore znovu objavil v období, keď jej dvoril markíz de Montespan. Zbadal ju na nádvorí a hneď sa jej prihovoril:
„Ó, slečna de Tonnay-Charent, som rád, že vás opäť vidím.“
„Teší ma, vaša milosť, že si na moju maličkosť ešte spomínate.“
„Pochopiteľne, markíz de Montespan hovorí iba o vás. Ale vy ho odmietate.“
„Vaša milosť, nehodlám o svojich citových záležitostiach rozprávať uprostred nádvoria.“
„Jeho veličenstvo mi pridelilo v paláci útulný apartmán. Môžeme sa porozprávať tam.“
„Vaša milosť, ja už svojho spovedníka mám. Nepotrebujem dostávať rozhrešenia z dvoch strán. Teraz ma ospravedlňte, princezná ma čaká.“
„Smiem sa spýtať, kto je váš spovedník?“
„To nie je žiadne tajomstvo. Je to jeho milosť pán biskup d’Estrées,“ uklonila sa a zarazeného biskupa znovu nechala samého.
Bossuet často vyhľadával jej spoločnosť a vždy si našiel niečo, pre čo jej prehováral do duše. Raz to bolo preto, že je slobodná, potom to, že je chladná a odmeraná a nakoniec z neho vyšlo, že celý čas oroduje za svoje krsňa, markíza de Montespan. Athénaïs stačilo, že uvidela niekde jeho sutanu a už mala pokazený celý deň, pretože pred Bossuetom sa ukryť nedalo. Raz to už nevydržala a vybuchla:
„Pán biskup, boli by ste taký láskavý a prestali ma poučovať o tom, ako sa mám správať?! Bola by som vám veľmi vďačná, keby ste si našli na dvore iný objekt a keby ste mi už dali konečne pokoj!“
„Ó, milé dieťa, rád by som vás naposledy poprosil o jednu láskavosť. Môj chránenec, markíz de Montespan by vás rád pozval dnes večer do divadla. Tá láskavosť spočíva v tom, aby ste s ním išli.“
„S tým nafúkancom!?“
„Ten mladý muž by vás rád požiadal o ruku. A okrem toho by som vám jednu láskavosť preukázal aj ja – už by som vám nechodil prehovárať do svedomia.“
„Môžem sa na vaše slovo spoľahnúť?“
„Ó, áno.“
„Dobre, pôjdem večer s markízom do divadla a dúfam, že vy dodržíte slovo, ktoré ste mi dali.“
V ten večer išla s markízom do divadla – a zakrátko aj na sobáš.
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.