ako som spochybnil trojzväzkové vydanie
„Vo Svetle Pravdy – Posolstvo Grálu“ a aké to malo následky

„Dobrými úmyslami vydláždená cesta do pekla“

Neraz som dostal listy od rôznych ľudí, ktorí sa ma pýtali na pravosť trojdielneho vydania Posolstva Grálu. Dôvodom pochybností boli rôzne prednášky (knihy, články, listy…), v ktorých je zakotvená myšlienka, že trojzväzkové vydanie nevyšlo z rúk Abd-ru-shina, ale iných osôb z jeho najbližšieho okolia, ktoré ho vraj po jeho smrti prepracovali, vychádzajúc z akýchsi osobitných dôvodov, z predvojnového vydania Abd-ru-shinových kníh do nám známeho súčasného trojdielneho vydania Posolstva Grálu. Medzi najznámejšie prednášky podobného druhu možno zaradiť knihu Huga Saint-Hilaire „Vydávam svedectvo“. Nedávno som opäť dostal otázku v podobnom liste, kde sa pisateľ odvoláva na túto knihu ako zdroj pochybností o trojdielnom vydaní, a rozhodol som sa napísať podrobnú odpoveď adresovanú nielen pisateľovi listu, ale všetkým, ktorých zaujíma táto téma.

Tu je moja odpoveď:

Knihu Huga Saint-Hilaire „Vydávam svedectvo“ som čítal asi pred piatimi rokmi a vtedy vo mne takisto vznikli pochybnosti o trojzväzkovom vydaní.

Samotná kniha sa mi nepáčila, lebo v pochybnostiach bola priama špina, priame očiernenie. Ale pochybnosť o tom, či je trojzväzkové vydanie falzifikáciou Slova, vo mne zostalo. Začal som intenzívne hľadať odpoveď na túto otázku.

Bol to ťažký boj, hlavne so sebou samým…

Okrem kníh od Saint-Hilaire je ešte množstvo iných dokladov, kde sa tak či inak uplatňujú podobné idey. Z najznámejších je to list učeníka Helmutha Müllera slečne Irmingard. Na tento list sa Saint-Hilaire neraz odvoláva v spomínanej knihe a hojne z neho cituje. Všetky tieto doklady boli vtedy dostupné rusky hovoriacim čitateľom Posolstva Grálu a vyvolali v týchto kruhoch búrlivú reakciu. Bol som jedným z tých, ktorý tieto doklady nečítal obyčajne, ale začal som na ich základe písať články a publikovať ich na internete. Snažil som sa v nich objektívne zvážiť fakty a vyhnúť sa špineniu, ktorého bolo v knihe Saint-Hilaire mnoho, ale nakoniec som sa dostal k rovnakému záveru ako Saint-Hilaire.

Tým, že som písal tieto články a publikoval ich na internete, začali sa so mnou diať zmeny, ktoré sa prejavovali na prežívaniach, ale nijako som nemohol pochopiť, prečo sa mením. Podstatou týchto zmien bolo postupné strácanie kontaktu so Svetlom, až k začiatku rozkladu osobného vedomia.

Od zverejnenia prvého po posledný článok prešlo asi polroka a za tento polrok som prežil pád svojej duše a ocitol som sa na hranici fyzickej smrti.

Boli to jasné a jednoznačné prežívania: na začiatku ma niekoľkokrát napomenulo duchovné vedenie ukazujúc mi obrazy toho, s čím som sa spriahol a na akú cestu som sa vydal. Boli to výstrahy, ktoré sa ma snažili zastaviť a zmeniť smer, ale ja som to vtedy neurobil.

Napríklad, keď som si prečítal list Helmutha Müllera slečne Irmingard, bol mi ukázaný nasledujúci obraz.

Videl som nejaký silný prúd – bol to súčasne ako prúd, tak aj magnetické silové pole, prísne nasmerované v presnom smere nútiac v jeho toku všetko k pohybu – v súlade so Zákonom. Bolo mi jasné, že to je prúd Vôle Abd-ru-shina, Prúd Božej Vôle. Zrazu som uvidel, ako sa v tom prúde objavila ľudská postava, ktorá sa snažila ísť „proti prúdu“, t. j. proti Vôli Abd-ru-shina, proti Zákonu. A tento človek bol Helmuth Müller, keď svojím listom spochybnil trojzväzkové vydanie ako Abd-ru-shinove vlastnoručné dielo.

Také jasné boli tieto obrazy, ale ja sám som pochyboval, preto som pochyboval aj o nich. Pochyboval som o tom, že mi tie obrazy posielajú duchovní pomocníci a myslel som si, že temno mi dáva falošné obrazy len preto, aby ma zmiatlo. Veď ako by mohol Helmuth Müller, myslel som si vtedy, jeden z oddaných a verných Abd-ru-shinových učeníkov, ísť proti jeho Vôli? To predsa nemôže byť! Naopak…

Potom som prežil, ako sa pretrhlo moje spojenie so Svetlom… Znova to bolo nie jedno, ale celý rad prežívaní, všetko išlo etapu za etapou tak, ako som sa hýbal po vybranej ceste. A pritom všetko jasne zapadalo do rámca Zákonov Stvorenia.

Napríklad ďalšie prežitie. Pozerám sa na seba v zrkadle a vidím, ako sa mení moja tvár: pokožka temnie a črty sa menia na také, aké majú ľudia negroidnej rasy. Vysvetlenie toho dáva Abd-ru-shin, keď opisuje tento proces: človek bielej rasy sa môže v prípade pádu inkarnovať v černošskej rase. Konkrétne toto sa začínalo diať so mnou. Začalo sa meniť moje jemnohmotné telo a nite mojej karmy ma začali viazať s určitými formami v posmrtnom svete, a v budúcnosti mohli priviesť k inkarnácii (ak by to, nakoniec, bolo vôbec možné…) v negroidnej rase.

To isté som, mimochodom, prežil aj v súvislosti so Saint-Hilaire, keď som čítal jeho knihy. Videl som obraz, že on už prešiel v jemnohmotnom okolí na cestu zodpovedajúcu úrovni primitívnych černošských kmeňov.

Prežil som aj stratu spojenia so svojim duchovným vedením… Tiež to bol zvláštny zážitok. Videl som jasne svojho duchovného pomocníka… jednako v nasledujúcej chvíli zmizol a nechal ma samého so samým sebou. A mne bolo jasné, že spojenie s ním už neexistuje, ja sám som ho pretrhol svojimi skutkami. Cítil som veľký nepokoj…

Potom pád do hlbokej temnoty… Nebudem opisovať tie obrazy, pretože boli svojím spôsobom strašné a ich opis nedá nič tomu, kto neprežil podobné. Navyše neželám nikomu nikdy prežiť podobné. Všetky tieto obrazy doteraz jasne vidím pred svojím vnútorným zrakom. Avšak všetka hrôza bola v tom, že som im neveril a považoval som ich za klam, za útok temna želajúceho si, aby som nešiel vyvolenou cestou. Myslel som si, že odhaľovaním trojzväzkového vydania ako falzifikátu, bojujem s temnom, ktoré vo svojom čase tlačilo osoby z najbližšieho okolia Abd-ru-shina k svojvoľnej podvodnej zmene jeho kníh. Nuž, nakoniec, teraz temno bude útočiť na každého, kto sa pokúsi odhaliť tento „podvod“. Tým som dal všetkým obrazom úplne opačný význam.

Blúdil som na tejto ceste stále viac a viac a môj pád mohol zastaviť iba nejaký veľmi silný otras. A do takého otrasu zostával už iba krátky čas…

Potom sa stalo to, čo nemožno všeobecne opísať. Bol to proces rozkladu môjho osobného vedomia, ktorý som naraz prežíval i v bdení i počas spánku, ale súčasne som sa fyzicky ocitol na hranici odchodu zo zeme – nemohol som viac žiť s tým strašným bremenom, ktoré som si na seba naložil stanúc sa zbojníkom v duchovnom zámere.

No najhlavnejšie je, že som v nejakom momente mohol jasne vidieť všetky etapy svojho pádu a aj jeho príčinu – môj boj s trojdielnym vydaním, popieranie jeho pravosti – a tým som sa postavil proti Abd-ru-shinovej vôli – proti Vôli Syna Človeka! Z môjho duchovného zraku bol sňatý závoj, aby som jasne videl a viac už neklamal samého seba… To, čo sa stalo, možno opísať aj inými slovami: pod tlakom prichádzajúcich prežívaní sa zrútili steny, ktoré rozum starostlivo vybudoval a udržiaval pod vedením temna, ktoré som vpustil do svojej duše a jeho pazúr ostal vo mne pod rúškom pochybností o pravdivosti trojdielneho vydania. Pochopil som vtedy, keď rozum nemohol pochybovať a postaviť sa tomu, čo sa teraz mohlo vydrať zvnútra von na povrch, rozmetajúc všetky umelé prekážky a berúc do úvahy to, čo si už nebolo možné zakrývať: trojzväzkové vydanie je vlastnoručným Abd-ru-shinovým dielom a bojovať proti tomuto vydaniu sa rovná bojovať proti Nemu Samému – to znamená: proti Bohu! Každého, ktorý sa vydá na túto cestu, čaká duchovná smrť, ak sa z nej včas nevráti. Prežil som to sám na sebe.

Jeden z prežitých obrazov v tom čase. Pozerám sa z výšky na zem. Vidím všade okolo spálenú zem, vyhorenú do tla – je to čierna zem, na ktorej leží popol a všetko živé zničené požiarom. Neradostný obraz totálneho zničenia. Len kde-tu vidím nezhorené kúsky zeme – zlatožiariace kúsky zrelej pšenice. Tých kúsočkov je veľmi málo v porovnaní s čiernou zemou, kde je zničené všetko živé. Tá zrelá pšenica je duchovná úroda, ktorá mala v budúcnosti pokrývať celú zem, teraz zničenú konečným hospodárením rozumu, mŕtvu a neživú, kde už nič nerastie. Taký je výsledok môjho pozorovania z výšky. Pritom mi na chrbát duje silný vietor, ale zrazu som zbadal priamo predo mnou jeden z tých neveľkých kúskov zeme so zrelou pšenicou. Sklonil som sa ku klasom a prezeral som ich… Vidím neveľké klásky skláňajúce sa k zemi. Biedna úroda v porovnaní s tým, aká mala byť. No vždy je to úroda, to znamená duchovné dobro, ktoré dozrelo tu, na tejto zemi. A hľa, čo to robím! Zapaľujem zápalku a prikladám ju k najbližším kláskom, na ktoré preskakuje oheň zo zápalky a silný vietor, vejúci mi od chrbta, roznáša tento oheň ďalej…

Bol to jeden z tých obrazov, po ktorých si už nemôžem klamať sám sebe… Pochopil som, že namiesto toho, aby som zožal a ochránil zrelé klasy, stal som sa podpaľačom a ničiteľom; ničiteľom už aj tak chudobnej duchovnej úrody na tejto zemi.

Vtedy som stiahol z internetu svoje články, kde som „odhaľoval“ trojzväzkové vydanie, verejne som poprosil všetkých čitateľov o prepáčenie za svoje nečestné konanie, vysvetliac podľa možností príčinu tohto činu.

Keď som to urobil, máličko sa mi polepšilo, no ku konečnému navráteniu bolo ešte ďaleko…

Potom, keď som sa vrátil z tejto cesty, začal som prežívať opačný proces postupného východu z nížin temna, hojenia rán na mojej duši, ktoré som si spôsobil sám svojím nečestným konaním a spojenie so svojím duchovným vedením. Trvalo to mnoho mesiacov.

Ešte si spomínam, že vtedy, keď sa objavili knihy Saint-Hilaire, nebol som sám, kto začal pochybovať, ale mnohí moji známi takisto. Niektorí z nich boli tiež schopní prekonať tieto pochybnosti, hoci sa prejavili inou formou než u mňa.

Napríklad jeden môj známy dospel k tomu, že trojzväzkové vydanie je vlastnoručným dielom Abd-ru-shina pomocou porovnávania všetkých textov, ktoré mal v tom čase k dispozícii – predvojnových s povojnovými. Prišiel k záveru, že Abd-ru-shin menil a prepracovával svoje prednášky počas celého svojho pozemského života a trojzväzkové vydanie vôbec nie je výnimkou.

Tak aj niekoľko mojich známych z fanatických prívržencov Posolsta Grálu z roku 1931 postupne menili svoj názor, priznajúc, že trojzväzkové vydanie je dielom samotného Abd-ru-shina a že konkrétne ono trojzväzkové vydanie je nutné v prvom rade v súčasnosti vydávať a rozširovať, lebo v trojzväzkovom vydaní nám sám Syn Človeka ukazuje cestu.

Preto môžem svedčiť proti tomu, čo tvrdí Saint-Hilaire vo svojich knihách a tiež v spomínanom liste aj Helmuth Müller. Moje svedectvo je nasledovné:

Trojzväzkové vydanie Posolstva Gálu je pravé Slovo Syna Človeka. Som presvedčený o tom, že Abd-ru-shin na konci svojho života prepracoval Posolstvo Grálu z roku 1931 a iné svoje vydania a prednášky do trojzväzkového vydania „Vo Svetle Pravdy“, ktoré po vojne začala vydávať pani Mária. Moje presvedčenie sa neopiera o ničiu mienku, ani o ničie svedectvá, ale v prvom rade a výlučne o vlastné prežitia, ktorých niekoľko som tu opísal. To znamená, že moje osobné prežívania sú pre mňa dôkazom, že svedectvá iných osôb, napríklad Slečny Irmingard o tom, že sám Abd-ru-shin je autorom trojzväzkového usporiadania, sú pravdivé.

Ešte je nutné spomenúť, že otázka o hodnovernosti trojzväzkového Posolstva Grálu je nerozlučne spojená s otázkou, kto je Pani Mária, lebo konkrétne z jej rúk ľudstvo dostalo po smrti Abd-ru-shina trojzväzkové vydanie.

Ten, kto tvrdí, že trojdielne vydanie je falzifikát Slova, prekrútenie Slova a pod., automaticky obviňuje Pani Máriu z toho, že Ona zradila Dielo Pána. Inými slovami, je to obvinenie priamo Pána, lebo Pani Mária je Jeho časť, – Jej Jadro je Bezbytostné tak ako u Abd-ru-shina a aj Ježiša. Je to zreteľne napísané v Posolstve, v ktorom je táto otázka objasnená tak jasne, že to už jasnejšie nemôže byť. Ináč povedané – ak niekto pochybuje o Pani Márii, nevyhnutne pochybuje o Misii Abd-ru-shina a Ježiša, to znamená, že dopúšťa ich pád a nesplnenie ich úloh. Kto to tvrdí, priamo sa rúha Bohu.

______________

Záverom týchto zápiskov chcem napísať ešte o jednom, celkom nedávnom prežití. Táto téma dostala celkom neočakávané pokračovanie v tom čase, keď prebiehali pouličné boje v Kyjeve, vedúce k desiatkam mŕtvych a stovkám ranených.

Najprv som videl kvety na čiernych stopkách – v skutočnosti to neboli stopky, ale vyživujúce kanály pokrútené ako pletence a na ich konci boli kvety podobné makom – ostré veľké červené lupene, no nie s ružovým odtieňom, ale s čierno-červeným. Boli to kvety nenávisti. Rástli z jedného miesta, ale jedna stonka bola taká vysoká, že som nevidel kvet na jej konci, tak sa dvíhal ponad čierne pletence. Tento najvyšší čierny pletenec boli „modlitby“ ľudí, ktorí sa predtým rozhodli, čo chcú dosiahnuť svojím konaním a pritom si myslia, že im v tom pomáha Boh.

Potom som prežil vo veľmi hlbokej úrovni príčinu diania na Ukrajine, zachvátenú nezmieriteľnosťou a nenávisťou. Videl som akoby mapu Ukrajiny, na ktorej bolo vidieť výbuchy nenávisti, extrémizmu a násilia, ale základom týchto výbuchov neboli politické, nacionalistické či iné idey, ale tie idey, ktorými je presiaknutá kniha Huga Saint-Hileire, list Helmutha Müllera – idey, ktoré sú proti trojdielnemu vydaniu Posolstva Grálu, idey popierania toho, že trojdielne Posolstvo zostavil Abd-ru-shin ako pomoc pre nás, pozemských ľudí. V samotnom jadre to vyzeralo tak, že obrovský podiel zodpovednosti za súčasné dianie zachvátené vlnami nenávisti, extrémizmu a násilia na Ukrajine, vedúce k množstvu ľudských obetí, k vraždám na hrubohmotnej i jemnohmotnej úrovni, leží na tých, ktorí vediac o Slove, všetky tie roky roznecovali opozíciu proti trojdielnemu vydaniu a tým pokračujú aj teraz. Jadro tohto prežitia bolo konkrétne také.

Na prvý pohľad zvláštne prežívanie z toho pohľadu, že skutoční ľudia, konajúci akty násilia a vrážd, prejavujúce sa agresiou, všeobecne nevedia o Posolstve Grálu, no konajú naplno v súlade so svojimi konkrétnymi ideami – nacionalistickými, politickými a pod. No to je iba prvý pohľad. V podstate toto prežitie navyše potvrdzuje ten fakt, že na tých, ktorí sa už stretli so Slovom, leží obrovská zodpovednosť za osud sveta. S pomocou sily, ktorá nám bola daná, môžeme priniesť obrovské blaho svetu alebo pri jej zneužití obrovské prekliatie, spojené v svojich zlých skutkoch s davom takých ľudí, ktorí idú do záhuby, páchajúc zločiny v iných formách. Podobné smerovania k podobnému, a vyžarovania z jemnohmotných foriem, vytvorených čitateľmi Posolstva, usilujú a majú svoj podiel v hrubohmotných prejavoch zameraní ľudí, ktorí všeobecne vedia o Posolstve. V danej situácii – sú to výbuchy extrémizmu, nedôvery, násilia a nenávisti.

Epilóg

Keď sa po vojne Pani Mária vrátila na Vomperberg a pokračovala v Diele Syna Človeka, začínajúc vydávať Posolstvo Grálu, tu sa objavili tí, ktorí začali tvrdiť, že trojzväzkové vydanie je falzifikát, to znamená, že ho nezostavil Abd-ru-shin, ale iné osoby až po jeho pozemskej smrti, riadiac sa nejakými pozemskými dôvodmi. Medzi nimi boli i povolaní, ktorých povolal ešte Abd-ru-shin ako učeníkov (napríklad aj pána Helmutha Müllera a Josefa Kovářa) atď. Od tých čias tieto obvinenia, ktoré sejú nedôveru, vnášajú rozkol a posilujú rozum, neustále rozdeľujú čitateľov Posolstva Grálu, čas od času vybuchujú s novou silou. Teraz sa prakticky vo všetkých krajinách, kde je Posolstvo Grálu, nachádzajú ľudia, ktorí neuznávajú trojdielne vydanie, považujúc ho za „falzifikát a podvrh“. Uznávajú, čítajú a rozširujú iba predvojnové vydanie. Svojou činnosťou v takomto duchu vytvárajú v jemnohmotnom svete formy, ktoré nemajú nijaké spojenie so Svetlom, lebo ich činnosť je postavením sa proti Božej Vôli, ktorá dala nám, ľudským duchom na Zemi, prvoradú pomoc v trojzväzkovom vydaní. Nakoľko toto učenie vytvorili ľudia, ktorých sa dotklo Slovo, to znamená, že sa ich dotklo to najsilnejšie na Zemi, nesprávnym použitím tejto sily všeobecne zapríčiňujú veľkú škodu, nielen medzi čitateľmi Posolstva Grálu. Potom sa nemôžme čudovať, že pri podobných výbuchoch nenávisti a extrémizmu, ktoré prebiehajú v súčasnosti na Ukrajine, majú najväčší podiel už spomínaní čitatelia Posolstva Grálu, hoci nepriamo hrubohmotne zúčastnení v pozemských udalostiach.