Cesta človeka na Zem

Tri kroky predchádzajú tomu, aby sa cesta pre príchod človeka na Zem otvorila – počatie, inkarnácia a narodenie. Všetky tieto kroky sa zachvievajú v Zákone čísiel a jedine podľa neho sa dajú aj správne pochopiť.

Počatie je krok nula a je obrazom stvorenia. Neľakajte sa, nejde o znižovanie Boha, ale o obraz počiatku, kde predtým nebolo nič a zrazu v jednom okamihu je tu niečo, čo môžeme označiť pojmom „oživené“, teda také, ktoré sa chce vyvinúť. Okamihom počatia začína veľké dianie, vývoj hrubohmotných tiel.

Ako prvé sa vyvíja telo zo strednej hrubohmotnosti. Okolo neho sa zhromažďujú duchovia v nádeji, že to budú práve oni, ktorí sa budú môcť s týmto tielkom spojiť. Podľa toho, aká je matka, s kým sa stýka a kto je v jej blízkosti, sú duchovia priťahovaní alebo odpudzovaní.

Nastáva významná zmena. Telo zo strednej hrubohmotnosti dokončuje svoj vývoj. Presne v polovici tehotenstva, teda v 140. deň od počatia, sa vtedy najviac priťahovaný duch spojí s týmto telom a nastáva inkarnácia.

Niekto si myslí, že inkarnácia znamená, že duch sa spojil aj s telom z hrubej hrubohmotnosti. Je i nie je to pravda. Skutočne do neho ešte nevstúpil, ale spojením s telom zo strednej hrubohmotnosti ho začína ovládať. Zároveň cez túto cestu matka cíti jeho prítomnosť, ktorá ju oblažuje alebo skľučuje. Tým je ukončený druhý krok v ceste človeka na Zem.

Nastáva posledná fáza. Pozemské telo ukončuje svoj vývoj a môže nastať pôrod. Podľa Zákona čísiel by mal nastať v 280. deň po počatí. Zem sa však už tisícročia nezachvieva v harmónii, lebo jej obeh je spomalený v dôsledku pádu ľudstva. Ibaže narodenie človeka musí byť v súlade s vyžarovaním hviezd, preto sa musí niekedy urobiť posun o niekoľko dní. Z tohto dôvodu inkarnácia nemusí byť presne v polovici tehotenstva z hľadiska pozemského času.

V okamihu pôrodu, tesne po tom, ako telíčko dieťaťa vyjde z matkinho tela, duch, ktorý je spojený s telom zo strednej hrubohmotnosti, vstúpi do tela z hrubej hrubohmotnosti a dieťatko sa prvýkrát hrubo-hrubohmotne nadýchne.

Pôrodom je urobený tretí krok k ceste človeka na Zem. Nasleduje krátke, ale z hľadiska duchovného pôsobenia primerane dlhé 40-dňové obdobie, takzvané šestonedelie, počas ktorého sa matka hrubohmotne z pôrodu spamätáva a duchovne si vytvára potrebné väzby na maličké dieťatko.

40-dňové obdobie je veľmi dôležité i pre malé dieťatko. Je ešte spojené so svojím pôvodom, aby sa neskôr pevnejšie spojilo so svojím hrubo-hrubohmotným telom. V tomto období dochádza k mnohým prípadom takzvaných nevysvetliteľných úmrtí, ktoré majú jediný dôvod – dieťa cíti, že nie je milované, a pretože jeho spojenie s hrubo-hrubohmotným telom ešte nie je dosť pevné, ľahko sa odpúta.

Po tomto období je dieťaťu dávaná prvá páska, čím prestáva mať spojenie so svojím pôvodom a ostáva mu otvorený iba bytostný zrak. Tým sa s hrubohmotným telom pevne spojí. To, samozrejme, neznamená, že pre nedostatok lásky nemôže umrieť i po období 40 dní.

Ďalšie pásky sú mu potom dávané podľa toho, ako sa na Zemi vyvíja. Na začiatku dospievania je mu potom obyčajne daná posledná páska, teda tá, ktorá zakrýva jeho jemnohmotný zrak.

Z knihy Pre ľudí