Prvý dojem neklame. Ako je teda možné, že ste sa už toľkokrát pomýlili? Bolo to preto, lebo ste si prvý dojem nechali ukradnúť. Aby ste spoznali, ako mohlo k takémuto dianiu dôjsť, musíte najprv vedieť, ako prvý dojem vzniká.

Predstavte si, že sa s niekým idete stretnúť. Ako sa blížite k sebe, v určitej vzdialenosti sa začínajú navzájom prelínať vaše vyžarovania krvi. Týmto prelínaním na sebe pocítite, aký duch sa k vám blíži. Podľa veľkosti vedomia ducha, avšak nielen svetlého, ale aj temného, je toto vyžarovanie slabé alebo silné, a preto je aj vzdialenosť, kedy toto môžete pocítiť, veľmi rozdielna.

V prípade, že niekto má vyžarovanie slabé, prvý dojem získate až pri dosť úzkom kontakte. Na to, aby duch mohol vôbec precítiť vyžarovanie krvi cudzieho človeka, musí však zostať bez telesných pocitov. A tu prichádza na rad veľmi rozšírený zlozvyk podávania si ruky na privítanie alebo zoznámenie sa medzi ľuďmi, ktorí sa doteraz nepoznali. Toto podanie ruky však vyvolá rozumový pocit, ktorý cit prvého dojmu zoslabí alebo úplne zatlačí.

Pokiaľ je k vám podávaná natiahnutá ruka, môže pocit z jej uchopenia nastať dokonca skôr, ako dôjde k prelínaniu vyžarovania krvi, takže citový prvý dojem u vás už potom vôbec neprichádza do úvahy. Takto si necháte rozumovým pocitom ukradnúť prvý dojem.

Preto sa vyvarujte, pokiaľ je to možné, tohto zlozvyku, hoci je neraz priamo vyžadovaný z druhej strany. Ak sa tomu vyhnúť nemôžte, tak sa uzavrite do seba. Ak je stretnutie dostatočne dlhé, tak pocit z podania ruky časom doznie a potom si môžete citom urobiť správny dojem. Ak stretnutie dostatočne dlhé nie je, máte možnosť si vytvoriť prvý dojem nabudúce.

Z knihy Pre ľudí