Ľudia, pestujte v sebe zmysel pre krásu!

Tieto slová k vám už mnohokrát zazneli a vy si myslíte, že ste im aj porozumeli. Včera ste prežili deň Čistej Ľalie, keď bolo od vás požadované zúčtovanie. Zúčtovanie za to, ako ste tento dar použili.

Vy, ženy, pokiaľ ste svoj duchovný sluch otvorili dokorán, ste smeli počuť: „Vydaj odpočet, žena pozdejšieho stvorenia, za to, ako si mužovi odovzdala dar odo mňa!“

Vy, muži, pokiaľ ste svoj duchovný sluch otvorili dokorán, ste smeli počuť: „Vydaj odpočet, muž pozdejšieho stvorenia, za to, ako si môj dar od ženy prijal, zveľadil a cez jej ruky mi odovzdal späť!“

Beda tým ženám, ktorým muži nemali čo odovzdať, lebo od nich nič neprijali! Beda tým mužom, ktorí nič neodovzdali, hoci prijali!

Z Kríža prúdila na vás Čistota, chladivá, príjemná, osviežujúca. Tých, ktorí mali prázdne dlane, však mrazila! Teraz sa pýtate: „Ako to, že i my sme cítili mráz, keď sa snažíme okolo seba budovať krásu?“

Pokrytci! Desiatky miliónov rokov ste tu a nikdy ste krásu nebudovali! To je prvotnou príčinou vášho pádu do hriechu. Miesto toho, aby ste krásu dávali, chceli ste ju brať. To je pravý pokušiteľský princíp vo svojom jadre.

Prepestovaný rozum bol len jeho neblahým dôsledkom. Dôsledkom, ktorý nakoniec prevýšil všetko ostatné, a preto sa o prvotnej príčine už ani nemohlo hovoriť, lebo by ste v tom nikdy nevideli súvislosti.

Pýtate sa teraz: „Aký súvis má potlačenie zmyslu pre krásu s princípom pokušenia?“ Jednoduchší, než si myslíte. Stačí, keď pochopíte, čo je zmysel pre krásu! Pravý zmysel pre krásu sa prejavuje teplom domova, teplom rodinného krbu. Keď máte okolo seba pravé teplo rodinného krbu, potom viete, čo je pravá Láska! Keď viete, čo je pravá Láska, smiete spoznať, čo je Spravodlivosť, a keď viete, čo je Spravodlivosť, smiete spoznať, odkiaľ je Čistota.

Tieto poznania vám nikdy nedovolia zakolísať a nikdy vám nedovolia, aby ste na princíp pokušenia čo i len pomysleli. Keď však zabudnete hoci len na jeden Zákon, potom prestanete rozumieť konaniu tých, ktorí toto poznanie nestratili. Ale neporozumenie vedie zakrátko k pochybovaniu a pochybovanie k pokušeniu vedieť viac, ako je Zákon. Nevidíte totiž, že tí druhí konajú dobre, ale vo vlastných očiach si myslíte, že konajú zle. Svoje nesprávne konanie týmto spočiatku nevedome, no neskôr i vedome povyšujete nad Zákon!

Povyšovanie nad Zákon však nie je možné v princípe pomáhajúcej Lásky, ale len v princípe pokušenia, lebo princíp pokušenia je povyšovanie sa nad Zákon! Toto povyšovanie však znamená vzdialenie sa od Svetla, čo má za následok klesnutie a pripútanie sa k nižšiemu, teda v pozemskom prežívaní k hmote. Vašou jedinou väzbou s hmotou je pritom rozum, lebo tak je to dané zo Zákona. Tým sa vzďaľujete od Svetla a automaticky posilňujete svoj rozum na úkor citu so všetkými známymi i neznámymi dôsledkami.

Zaiste, zmysel pre krásu sa má a aj musí prejaviť hrubohmotnou krásou, ale táto krása musí vychádzať z onoho tajuplného, cituplného pôsobenia žien pri tvorbe tepla rodinného krbu. Všetko vychádza z toho jednoduchého: „Tu je tak príjemne!“

Aby ste sa naučili zmyslu pre krásu, teda aby ste opäť našli zahrabaný dar, boli vám rozdelené mužské a ženské činnosti pri pobožnosti.

Nepochopili ste to, vôbec ste to nepochopili!

Bolo vám povedané, že žena zdobí oltár, zapaľuje sviečky alebo drží tácky so Svätou Hostinou. Bolo vám povedané, že muž číta Slovo alebo stráži vstup do chrámu. Zamysleli ste sa však niekedy, prečo je strážkyňou brány Vasitha, teda žena? Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo bolo na Hore ponúknuté čítanie Slova i žene?

Snímam teraz tento závoj pred vami, lebo všetko, čo ste doposiaľ robili, bolo nesprávne! Tieto pokyny mali viesť k prebudeniu zmyslu pre krásu, boli však privedené len do strnulej cirkevnej dogmy!

Neodvolávajte sa, že to boli pokyny Trigonu. Tie pokyny boli len prvý krok. Prvý krok, ktorý za vás musel urobiť Trigon, lebo vy ste to už nedokázali. Ten druhý ste mali urobiť vy sami! Dokázali by ste to, keby ste spoznali, čo znamená: „Musíte!“ To ste však neurobili. Tak i tento krok za vás urobil niekto iný. Tretí krok za vás však už nikto nikdy robiť nebude! Je to totiž krok, ktorý nie je možné za iných vykonať, krok: „Nesmiete!“

Po krátkom odbočení sa vráťme k už spomínaným činnostiam. Žena mala zdobiť oltár, aby sa tak v priamom uctievaní Boha u nej opäť prebudil zmysel pre krásu. Preto mala i zapaľovať sviečky, lebo to znamená, že zmysel pre krásu ju tak vnútorne očistil, že smie zapáliť Svetlo na oltári! I ostatné významy, ktoré vám boli dané týmito predpismi, sú, samozrejme, stále platné, ale tento je najdôležitejší!

Keď žena tento zmysel pre krásu týmto prebudila, mal ho prijať muž. Ako prirodzený dôsledok by bol druhý krok, zjemnenie muža, čím by začal pomáhať žene i pri týchto činnostiach, až by nakoniec toto robil sám! Zdobenie oltára i zapaľovanie sviečok mali po čase robiť striedavo ženy i muži.

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, aké ťažké je držať mnoho desiatok minút tácky so Svätou Hostinou? Ženy to robia rady. Prečo to však neskúsia i muži? Keď tu bol Syn Boží Ježiš, On sám vám predsa podával túto Hostinu! Nenamietajte, že to bol predsa Syn Boží. Už vtedy tam bolo dosť žien, ktoré by tým smel poveriť! Tento pokyn vám bol daný preto, aby ste si uvedomili, kde je miesto ženy. To je totiž v teple rodinného krbu. Keď ste si to uvedomili, tak i pri držaní tácky malo nastať prirodzené striedanie.

Muži strážia bránu. Prečo nie ženy? Myslíte si, že je im tam dlho stáť? To je pokrytectvo! Veď takisto dlho stoja i vo vnútri ako uvádzačky. Myslíte si, že stráženie brány je aktívna činnosť? Odpoveď: „Vasitha je žena!“

Stráženie brány v skutočnosti znamená šírenie Čistoty okolo seba, aby bolo zabránené preniknutiu nečistoty. Preto tam bol na začiatku postavený muž, lebo hoci to znie podivne, bol čistejší než tie ženy, čo tadiaľ vchádzali dnu! Žalostný obraz!

Z toho istého dôvodu a nikdy z iného bolo mužom dané čítanie Slova! Jediný muž, ktorý v tých časoch mal Slovo čítať, bol ten, ktorý bol sám Slovo! Preto niekedy čítala Slovo aj žena pozdejšieho stvorenia. Po Jeho odchode bola táto možnosť daná i inej žene. Tá, ktorá to vtedy smela robiť, sa však zľakla zodpovednosti. Odvtedy tu nebola žiadna iná! I preto až doteraz bránu stráži muž.

Nehľaďte pritom na to, že tu bola slečna Irmingard či pani Mária. Tie pokračovali v učení duchov, ale so smútkom v očiach pozorovali, že sa ešte nič nemôže zmeniť! Sem-tam prišiel na Horu duch, ktorý by mohol robiť to, čo opačné pohlavie, no vtedy už bolo na tieto zmeny neskoro! Ľudia miesto toho, aby zmysel pre krásu v sebe naozaj vybudili, sa začali správať tak, že pokyny museli byť urobené ešte prísnejšie!

Žiadna činnosť pred oltárom nie je aktívna alebo pasívna, ale výhradne dávajúca! Každý má robiť to, k čomu má schopnosti, napríklad akademický maliar učí ženu, ako zdobiť oltár, vynikajúca poetka učí mužov, ako čítať Slovo atď.

Pýtate sa: „Prečo je nám to hovorené práve teraz?“

Doba, dokedy ste mali čas spoznať Slovo „Musíte!“, definitívne skončila! Ani jeden z vás to nespoznal! Nenamýšľajte si, že máte na to ešte čo len sekundu! Nenamýšľajte si, že hrubohmotne nie je nič vidieť! Nie je to tak!

Súd sa skončil a tým sa skončila i doba, v ktorej ste mali spoznať Slovo „Musíte!“ Všetko, úplne všetko vám bolo dané! Ako pochabé deti ste odhodili perly a miesto nich ste si nabrali kamenie!

Všetci hovoríte o tom, že príde Tisícročná ríša, o prevratných dobách, ktoré nastanú. Niektorí ich očakávate ako dianie, ktoré každému „vyrazí dych“, niektorí ako dobu, ktorá začne zúfalstvom, niektorí ako dobu, ktorá nikdy nenastane. Tak ako po tisícročia, i teraz nevidíte to podstatné, duchovné dianie.

A tak v tento deň, keď začína nová doba, vám smie byť povedané: „Pred rokom v deň Čistej Ľalie odbilo poludnie, odbila hodina dvanásta!“

Amen!

Z knihy Pre ľudí