Uveďme si na začiatok jeden príbeh známy z literatúry:
Bola povodeň. Jeden zbožný muž kľačal a modlil sa k Bohu o záchranu. Vtedy na jeho dvere zaklopali ľudia z jedného člna.
„Nie, ďakujem, mňa zachráni Boh!“
Ľudia odišli, no voda stúpala ďalej. Zbožný muž sa musel ukryť pred vodou na povale, no neustával v modlení a stále prosil o záchranu. Vtedy prirazil k domu druhý čln, ale muž odmietol i ten so slovami, že jeho zachráni Boh.
Voda stúpala ďalej a zbožný muž musel vyliezť až na komín. Stále sa však modlil a prosil Boha o záchranu. Vtedy prišiel k domu tretí čln, no márne záchrancovia muža presviedčali. Tento stále tvrdil, že jeho zachráni Boh.
V tom prišla nová povodňová vlna a zbožný muž sa utopil. Po prebudení na druhom svete sa muž obrátil s výčitkou k Bohu: „Ako to, že si ma nezachránil, keď som o to prosil?!“
Tu zahrmelo z Výšin: „Veď som ti trikrát poslal čln!“ – –
Takto pochabo ako onen muž konajú milióny. Myslia si, že Božia pomoc musí byť nadprirodzená či minimálne tajuplná. I tí, ktorí si myslia, že poznajú Zákon, teda tí, ktorí vedia, že v hrubohmotnosti sa všetko musí diať hrubohmotne, v týchto otázkach ako keby nepoznali logiku. Ľahkomyseľne zanechajú všetko pozemské, čo svojou doterajšou prácou získali a idú do neznámeho s tvrdením: „Viem, že mi Boh pomôže!“ V tomto tvrdení je však vždy skrytá požiadavka: „Boh sa musí o mňa postarať!“
Zákony stvorenia však neobsahujú v sebe to, akou formou a kde sa má človek na Zemi živiť. Na základe Zákonov je podľa svojich jednak schopností, jednak náchylností a slabostí pritiahnutý pri inkarnácii k svojim rodičom. Tu končí duchovné dianie a začína sa dianie hrubohmotné. Kam sa počas života presťahuje, aké nadobudne vzdelanie, akú má možnosť uplatniť sa so svojím vzdelaním v danej krajine, to všetko závisí od veľmi mnohých hrubohmotných okolností, takže duchovné danosti môžu byť a často aj sú úplne potlačené.
Ako príklad je možné uviesť pôsobenie idealisticky založeného človeka v komunistických režimoch. Pre svoje pôsobenie tam jednoducho nemal vôbec podmienky! Niekto môže namietnuť, že sa predsa mal narodiť inde. Nie, nebolo to tak! Jeho úloha bola pôsobiť tam, ale hrubohmotné zákony tej krajiny, ktoré sa nedali vopred predpokladať, mu to jednoducho neumožnili.
Ako príklad si uveďme mladíka, ktorý mal vniesť svetlo poznania do kňazských radov. Skončil teológiu a bol i vysvätený za kňaza. Ale zakrátko mu bol odňatý štátny súhlas a on skončil ako závozník.
Iný príklad. Mladá slečna, ktorá mala pomáhať slovom v jazykovednom ústave, sa ani na tretíkrát nedostala na školu a skončila ako úradníčka na poľnohospodárskom družstve.
A ďalší príklad. Mnoho tisíc bolo takých, ktorí skončili vo väzení alebo boli i popravení.
Každý človek má určité danosti, ktoré keď dokáže rozvinúť, prinášajú veľké požehnanie. Tieto danosti sú dar od Boha, preto plným právom môže takýto človek prehlásiť, že mu v jeho práci pomáha Boh!
To znamená, že to, čo si prináša ako dar z minulosti, a to, čo získa ako nový dar v prítomnosti, rozvinie do najvyššieho umenia. Vtedy sú mu nápomocné všetky sily vo stvorení, od tej najvyššej až po tú najnižšiu. Je potom žalostné vidieť, keď ani tieto dary nedokážu človeka uživiť! Takýto človek zodpovedne hľadal, zodpovedne sa pripravoval, a preto smel nájsť, i keby to bolo až na sklonku jeho života.
A preto dary od Boha, ktoré ako nadanie má človek v sebe objaviť, nemajú byť nikdy dávané zadarmo, pretože sú tým, čo je v človeku najcennejšie, sú vysvedčením jeho ducha!
Z knihy Pre ľudí