Tisícoraké sú spôsoby, ako sa rodiny k sebe pútajú. Nielen blízke, ako sú rodičia a súrodenci, ale i veľmi vzdialené, ako sú rôzni bratranci a sesternice z „tretieho kolena“. Najčastejšou formou vytvárania týchto väzieb sú svadby, krštenia a pohreby. Vtedy sa zvoláva všetko možné blízke i vzdialené príbuzenstvo, len aby sa ukázala sila a jednota rodiny.

Takto od kolísky až po hrob sa každú chvíľu človeku dáva pred oči puto rodinného zväzku. Vzniká pocit pýchy na to, z akej silnej rodiny pochádzate, pýchy na to, kto je tam aký významný človek. Celá rodina sa pýši úspechmi niektorých členov a svorne ohovára odpadlíkov či čierne ovce rodiny. Nikoho nezaujíma, či títo odpadlíci alebo čierne ovce nie sú náhodou biele ovce rodiny.

Dovolili si mať vlastný názor, ktorý nie je v zhode s názormi ostatných, a preto sú odsúdení. Ak je náhodou členom rodiny nejaký vrah alebo iný zločinec, ten, obyčajne, sa len pomýlil. Počas jeho uväznenia sa spomína, kto ho bol navštíviť, a že to má, chudáčik, ťažké. Po návrate je vítaným stredobodom pozornosti a stáva sa hrdinom.

Ten, kto si dovolí mať vlastný názor, je minimálne čudák, najčastejšie však ten, ktorému sa ani na meno nevie prísť, niekto, o kom sa bude rozprávať dlhé roky a na koho sa dá zhodiť všetko zlé. V očiach rodiny je takýto človek nositeľom všetkých zlých vlastností, ktoré majú ostatní, lebo ten, kto je lakomec, v ňom vidí lakomca alebo márnotratníka, a ten, kto závidí, v ňom vidí závistlivca.

Podľa hrubohmotných zákonov sa však rodina musí stretnúť i s takzvanými odpadlíkmi, a to najčastejšie pri riešení pozostalosti. Podľa Zákona príťažlivosti rovnorodého sa vopred hrozia tohto stretnutia, lebo lakomec sa bojí o to, čo ten druhý bude chcieť a závistlivec sa bojí, že mu ten druhý bude závidieť to, čo má zdediť.

Odpadlík sa zachová nečakane, vzdá sa dedičstva. To je najhoršie dianie pre celú rodinu! Ak sa vzdá v prospech jedného, všetci ostatní odpadlíka zatratia pod čiernu zem. Ako to, že to nedal im! Ten, kto má z toho prospech, ho zatracuje takisto, pridal mu predsa toľko starostí s novým majetkom na ktorý sa, samozrejme, teší.

Zdá sa vám to absurdné? Ešte absurdnejšie dianie nastane vtedy, keď sa odpadlík vzdá majetku v prospech všetkých, aby sa podelili, ako sami chcú. V tom okamihu je zatratený na dno pekiel, lebo všetkým pridal nové starosti, novú sériu hádok o majetok. Silná a jednotná rodina je až do doby konečného vysporiadania pozostalosti na smrť urazená a rozhnevaná.

Pokiaľ odpadlík trvá na svojom podiele, ihneď zjednotí urazenú rodinu: „Akým právom si on niečo žiada?!“

Najideálnejšie riešenie je vtedy, keď odpadlík prenechá svoj podiel ostatným za symbolickú úhradu. Rodina sa neháda, ako si majetok podelí, háda sa len o to, kto čo najmenšou čiastkou prispeje na spoločnú úhradu. Po ťažkej psychologickej vojne si novonadobudnutý majetok skôr ponúkajú, kto by predsa chcel niečo, čo stálo tak málo.

Dochádza k zaujímavému zvratu. Odpadlík sa stáva najsvetlejšou dušou rodiny: „Veď nie je ani lakomý, ani nám nezávidí! Ako sme sa v ňom len mýlili!“ Všetci ostatní sú strašní lakomci, nechceli prispieť väčšou sumou než iní bez ohľadu na to, či majú väčší alebo menší podiel.

Idylka však trvá iba do najbližšieho pozvania na návštevu, oslavu či inú rodinnú udalosť. Keď sa pozvaný z ľubovoľného dôvodu nezúčastní, i keby bol na smrť chorý, stáva sa z neho opäť odpadlík.

Z knihy Pre ľudí