Pomoc iným

Krásne sa týči nad ľudstvom heslo: „Miluj blížneho svojho!“ Zo všetkých strán zaznieva: „Pomáhajte v núdzi!“ Je to všetko krásne a nádherné. Tisíce sú tých, ktorí oslovujú iných a pýtajú pomoc pre chudobné deti, chorých či iných v núdzi. Ľudia radi prispejú a so slzami v očiach hľadia na tých, ktorým pomohli. Všetko to vyzerá ako krásne plnenie vznešeného príkazu: „Milujte blížneho svojho!“

Zaiste, je to krásna myšlienka. Ale je správne i jej uskutočňovanie? Prizrime sa tomuto dianiu bližšie.

Tisíce sú tých, ktorí pomáhajú⁠⁠ … pár jednotlivcom! Celý zástup pomocníkov zarába na tom, že iní chcú niekomu pomôcť. Na jednu pomoc pripadajú desiatky tých, ktorí sa na tom priživujú!

Najväčšej pomoci sa dostáva tým, ktorí najviac kričia. Väčšinou si však zlé prežívanie zapríčinili sami! Ako príklad môže poslúžiť choroba AIDS, ktorej by nebolo bez promiskuitného života. Miesto toho, aby sa jednoznačne označila príčina, hľadajú sa stovky iných riešení ako v takom spôsobe života pokračovať bez rizika nákazy! Ľuďom sa takto dáva pred oči falošný cieľ a oni radi prispejú, čím si splnia povinnosť voči blížnemu. Je to najväčšie pokrytectvo!

Novinári radi uverejnia obrázok malého černošského dieťaťa, ktoré nahé stojí pred chatrčou. Ihneď sa pohne svedomie ľudí! A ani si neuvedomia, že to bolo citové vydieranie! Radi zašlú peniaze, z ktorých sotva polovica sa dostane tomu, komu bola určená. Zvyšok je „nevyhnutná“ réžia a reklama! Keby namiesto toho pomohli ľuďom v mnohokrát ešte väčšej núdzi vo vlastnej krajine, za tie isté prostriedky by dosiahli mnohonásobne viac.

Najčastejšia pomoc pre deti býva prosba o prispenie na vzdelanie. Na prvý pohľad krásna myšlienka. Ale že vo vlastnej krajine niekto zomrie od hladu, o tom nikto nič nevie, lebo ten nemal na novinovú reklamu! Ani stovky sprostredkovateľov o ňom nevedia. Veď jeho fotografia by nikoho nerozcitlivela, a preto by oni nemali z čoho žiť!

Z knihy Pre ľudí