Zväzovanie detských duší s bytostným

Čítali ste v Slove, že detské duše sa majú úzko zviazať s bytostným, aby takto vyzbrojené sa mohli stať plnohodnotnými duchmi. Napriek tomu, že to viete, stále nemáte správnu predstavu o tom, ako to robiť. Myslíte si, že stačí napríklad záhradka alebo dokonca návšteva ZOO. Niektorí z vás kupujú deťom akváriové rybičky, škrečky alebo „panelákových“ psíkov.

Toto všetko sú však nesprávne formy. Dieťa potrebuje spoznať zvieratá v ich prirodzenom životnom prostredí každodenným prežívaním. Toto preto nemôžu nahradiť akváriové rybičky, vtáčiky v klietke alebo škrečky, pretože nežijú vo svojom prirodzenom prostredí, ale sú vytrhnuté do umelých podmienok.

To isté platí aj pre „panelákových“ psíkov alebo mačičky. Tieto zvieratá, hoci sú veľmi milé a prítulné a deti k nim cítia naozajstnú lásku, nemôžu deťom ukázať to podstatné, čo by mali – ich prirodzenú úlohu, teda miesto vo stvorení.

Požiadavka zväzovania detí s bytostným však vyžaduje oveľa viac. Je v nej skryté i to, aké má byť správne bývanie ľudí. Preto všetky súčasné obrovské domy s množstvom bytov sú úplne nevhodné! I toto je dôsledok vášho pochybenia, lebo ste doteraz nezačali žiť Slovo v tejto oblasti, maximálne ste hľadali neprirodzené náhrady.

Neznamená to, samozrejme, neprirodzený návrat do jaskýň alebo to, že by každý musel nevyhnutne chovať zviera. Znamená to, že každý má bývať tam, kde sa dieťa môže prakticky celý deň hrať na takom mieste, kde sú zvieratá v ich prirodzenom prostredí.

Takto sa maličké dieťa, ktoré prežíva najmä bytostne, naučí, že každý tvor má svoje pevné miesto vo stvorení. Keď príde do obdobia dospievania, má v sebe silne prežité poznanie Zákona Spravodlivosti, že každý môže dostať iba to, čo sám dáva; poznanie Zákona prísnej Lásky, keď mláďa je opustené v tej chvíli, ktorá je pre neho najvhodnejšia a je donútené starať sa samo o seba; a Zákona Čistoty, ktorý smelo spoznať v zvieracej oddanosti.

Prežitie tohto Trojzákona mu nedokáže dať žiadny ľudský duch, pretože dieťa často nevidí a nerozumie jeho pozemskej práci, za ktorú dostáva odmenu. V rodinách vidí, že i veľké deti sú závislé na rodičoch a o Čistote ľudia len hovoria, lebo pravú vernosť v skutočnosti nepoznajú.

V čase dospievania už dieťa musí mať poznanie Trojzákona ako základný kameň v sebe, aby na ňom mohlo samo stavať, a tak aby mohlo samo nájsť svoje miesto vo stvorení.

Pokiaľ dieťa navyše vnímalo vedome bytostných, potom stojí ako pevná skala v burácajúcom mori dospievania a dokáže sa, bez ohľadu na svoje okolie, povzniesť do Výšin.

Pokiaľ však prežitie tohto Trojzákona v sebe nemá, nedokáže to a môže sa o to pokúsiť až v dospelosti. Takýto duch je však veľmi ochudobnený, pretože jedno z najkrajších období ľudského života nemohol využiť naplno. Táto strata sa nikdy nedá plne dohnať, dá sa len čiastočne zmierniť. Takýto duch sa preto bude musieť väčšinou ešte raz vrátiť na Zem, aby dohnal zameškané.

Z knihy Pre ľudí