Známe je vám, že čo prežijete v hmotnosti za tisíc rokov, prežijete v duchovne za jeden jediný deň. Tieto slová vo vás vyvolávajú predstavu obrovskej rýchlosti, s akou dianie v duchovne prebieha. Spája sa to so slovami, že tam je myšlienka ihneď čin, kým v hmotnosti medzi myšlienkou a jej uskutočnením môžu uplynúť aj stáročia, ba dokonca sa niektoré myšlienky vôbec neuskutočnia.

Pravdaže, aj vy poznáte niektoré myšlienky, ktoré sa nemôžu nikdy uskutočniť, lebo patria do ríše fantázie. Ale v pozemskom sa ľudia utápajú práve v takýchto myšlienkach, ktoré sú nereálne, teda neuskutočniteľné. Nemyslite si, že tam patria iba myšlienky, ktoré sa týkajú rôznych mimozemšťanov, cestovania v čase, cesty do iných galaxií či iné sci-fi myšlienky. Patria tam aj myšlienky omnoho krajšie, zdanlivo ušľachtilé, ktoré uchvátili milióny či miliardy z vás.

V tejto súvislosti spomenieme napríklad ideály komunizmu, teda spoločnosti, kde by sa všetci mali dobre, všetkého by bolo dostatok a každý by mal to, čo by potreboval. Sú to azda myšlienky škaredé? Nie, nie sú, ba naopak, sú to myšlienky pekné, a preto ako sladké lepidlo mnohých prilákali a pevne spojili s ich autormi.

Pozrime sa však na to, čo je na tých myšlienkach nesprávne. Je to jednoduché, sú nereálne. A to preto, že sú v rozpore s Božími Zákonmi. Skôr než zdvihnete hlas a začnete kričať: „Ako to? Či si vari Boh nepraje, aby každý mal dostatok?“ zamyslite sa nad tým, či to, ako boli tieto myšlienky prezentované komunistickými predstaviteľmi, bolo správne.

A tu prichádzame k onomu rozporu, teda k tomu, čo vedie ducha človeka nie do Výšin, lež do opačných končín. Lebo podľa komunistov by mal každý dostať to, čo potrebuje, ale bez podmienky, že by si to musel aj zaslúžiť. A to je ten bod, ktorý je v rozpore s Božím Zákonom, že len ten smie prijať, kto aj dáva.

Napokon, vaše vlastné prežitie v spoločnostiach, ktoré si komunizmus dali ako svoj cieľ, vám ukázalo, že najviac si brali práve tí, ktorí dávali najmenej. A tí, ktorí dávali najviac, trpeli. Museli trpieť, lebo samotný komunizmus bol postavený na myšlienke materiálnej a zabudlo sa na to hlavné, na to duchovné.

Tisíc rokov je ako jeden deň. A aj myšlienka komunizmu žije na vašej Zemi viac ako tisíc rokov. Nezačala francúzskou revolúciou či podobnými udalosťami, ale začala dávno predtým. Už vtedy ju v hlavách pestovali filozofi, ale aj iní ľudia.

V duchovnom je však myšlienka ihneď skutok. A takto, čo vtedy myšlienkami vytvorili, vyvolalo okamžite tomu zodpovedajúce obrazy, ktoré sa najprv prejavili v jemnejších hmotnostiach a o tisíc rokov aj hrubo-hrubohmotne. Najprv chaotickými pokusmi malých revolúcií, až po vyvrcholenie v dvadsiatom storočí, keď sa tieto idey stali spoločenskými formami na obrovskom území Zeme a pretrvávajú, aj keď v omnoho menšej miere, doteraz.

„Udržujte krb svojich myšlienok čistý, založíte tak mier a budete šťastní!“ Príde Tisícročná ríša, ríša mieru, kde sa všetko bude riadiť Božími Zákonmi. Ale tisíc rokov je ako jeden deň, preto nečakajte, že vaše myšlienky zapustia korene hneď aj v hrubej hrubohmotnosti. V duchovnom ten deň už nastal, ale v pozemskom potrvá ešte mnoho rokov, kým sa oslobodíte spod jarma všetkého nesprávneho, ktoré vás obklopuje tak, ako kedysi jarmo komunizmu v niektorých štátoch.

Neočakávajte preto zázračné zmeny, že dňa toho a toho o toľkej a toľkej hodine skončí to staré a začne to nové, lebo v hrubej hrubohmotnosti nie je myšlienka ihneď čin. Ak však zmalomyseľniete a prestane udržiavať krb svojich myšlienok čistý, zmeníte sa na fantastov, ktorých myšlienky sa nikdy neuskutočnia, lebo budete myslieť presne ako tí, ktorí chcú zostrojiť perpetuum mobile.

Z knihy Pre ľudí