Čítanie myšlienok

Z mnohých strán ste už počuli alebo čítali o tom, že je možné čítanie myšlienok. Zdá sa vám to tajuplné či mystické. Myslíte si, že je to veľmi ťažké a že si to vyžaduje špeciálne školenie.

Nie je to tak, opak je pravdou. Čítanie myšlienok je ešte jednoduchšie ako hovorenie. Práve preto, že je to také jednoduché, ovláda toto umenie málokto. Vo všetkom totiž hľadáte nemožné a krkolomné spôsoby, čím si všetko len sťažujete.

A pritom stačí tak málo, počuť svoje duchovné vedenie! To je celé tajomstvo.

Vidíte, je to jednoduchšie, ako keď musíte sami hovoriť. V prípade čítania myšlienok stačí len počúvať. Samozrejme, nie všetky myšlienky iných ľudí k vám môžu byť privedené.

Všetko sa riadi Božou Vôľou, teda Zákonom Lásky, Spravodlivosti a Čistoty. Preto nikdy k vám nebudú privedené myšlienky niekoho iného, pokiaľ o nich nemáte vedieť. Akákoľvek zvedavosť je tou najväčšou prekážkou. Okrem toho ľudia vytvárajú také obrovské množstvo myšlienok, že prakticky k vám môže byť privedený len maličký zlomok. Aj z tohto zlomku je len nepatrná časť toho, čo skutočne potrebujete vedieť pri svojej pozemskej púti.

Pri čítaní myšlienok nezáleží na tom, či dotyčného človeka poznáte alebo nie, či ste s ním v osobnom kontakte alebo ste od neho stovky kilometrov vzdialení.

Každá myšlienka vytvára formu v strednej alebo jemnej hrubohmotnosti. Bez ohľadu na miesto, kde sa nachádzate, je takto viditeľná duchovnému vedeniu kohokoľvek iného, a preto mu môže byť privedená. Preto nie je viazaná ani na jazyk či čokoľvek iné, čo ovplyvňuje túto myšlienku v hrubej hrubohmotnosti.

Vlastným obsahom každej myšlienky je cit, ktorý ju vyvolal, a tento je odovzdávaný tomu, kto túto myšlienku smie počuť. Pokiaľ vás dotyčný aj osobne pozná, nie je mu ťažké z toho vyvodiť, i keď len približne, slová, ktoré tvoria túto myšlienku.

Z toho jednoznačne vyplýva, že čítať myšlienky dokáže iba ten, kto má cit prebudený, teda ten, komu cit vládne.

Nemyslite si, že myšlienky dokážete oklamať! To je len rozumové zdanie. Cit človeka je to jediné, čo sa v hrubohmotnom prežívaní oklamať nikdy nedá. Preto hoci chcete svojimi myšlienkami klamať, čítajúceho oklamať nedokážete.

Pýtate sa teraz, ako je to v prípadoch, keď je cit zahrabaný pod nánosom rozumu. Výraz „zahrabaný pod nánosom rozumu“ neznamená nič iné, ako byť otrokom tohto rozumu, teda cit poslúcha rozum miesto toho, aby mu vládol. A tak i v tomto prípade sa za každou myšlienkou skrýva jej pravý obsah. Do citu ide v takýchto prípadoch vždy skutočné chcenie rozumu, hoci skutočný obsah myšlienok rozum zaobaľuje do zdanlivo niečoho príjemného.

A preto tak ako po mnohokrát, i tento raz k vám musí byť volané to, čo ste doposiaľ nepochopili, lebo ste si mysleli, že to už viete:

„Udržujte krb svojich myšlienok čistý, založíte tak mier a budete šťastní!“

Z knihy Pre ľudí