Otázka: V životě se člověk setkává s různými stoupenci duchovních nauk, rovněž s různými stoupenci Poselství Grálu. Uskupují se do různých společenství a skupin podle stejnorodosti. Někteří jsou hodně radikální, ortodoxní, jiní naopak benevolentní, zdálo by se skoro nepevní.[hidepost=0] Hned v úvodu Poselství ve stati „K doprovodu!“ je klíčová věta:
„Náboženští fanatikové a nepevní blouznivci mohou se raději vzdáliti, protože jsou Pravdě ke škodě.“
Na první pohled se zdá, že odhalit a označit náboženské fanatiky či jiné fanatiky nebo blouznivce různého typu je snadné, ale různorodost všech duchovních proudů mě přivedla k tomu, že tak jednoznačné to být nemusí. Co je pro jednoho fanatické, pro druhého není fanatické ani trochu; co se jednomu zdá jako blouznění, to blouzněním pro jiného není – třeba i z důvodu většího vhledu do reality.
Prosím o Váš názor, jaké hlavní znaky neomylně vykazují blouznivci? Tato skupina se mi zdá ještě hůře odhalitelná než fanatikové, a to dle mého názoru proto, že člověk pozná, zda zastávání nějakého názoru je zastávání bludu či Pravdy teprve tehdy, když má skutečný nezkalený vhled, cit.
Odpoveď: Blúznivci spolu s fanatikmi sa prejavujú presným opakom vecného skúmania, ktoré sa ako podmienka skúmania Pravdy kladie na skutočne hľadajúcich. Spoznať ich je sprvoti naozaj niekedy ťažké, skôr či neskôr sa však sami prejavia nevecnosťou, tým, že prechádzajú od jednej skupiny k druhej (a to bez ohľadu na to, či sa jedná o skupiny ktoré poznajú Posolstvo Grálu alebo nie), niekedy sa z nich stanú fanatici, čím uviaznu v sieti vlastných názorov, ktoré nie sú ochotní meniť, aj keby ich Pravda udrela priamo medzi oči.
Väčšinou fanatik, blúznivec označí ostatných ako fanatikov, blúznivcov. Triesku v oku druhého vidia, brvno vo vlastnom nie. Nikdy tam však nenájdete vecnosť, pretože uviazli vo fantázii…
Blúznivci však nie sú vždy iba fantasti, ale aj večne „snívajúci“ – snívajú o novom, majú krásne reči, dlhosiahle debaty… ale sú to iba tirády, lebo nikdy neurobia čo len jeden krok k tomu novému. A ak ho náhodou urobia, tak potom sa zastavia úplne, pretože sa v tomto kroku kochajú, čo je ešte horšie ako tie sny, lebo je to už iba hĺbanie o svojom kráčaní…
Naše dlhoročné skúsenosti nás varujú pred každým človekom, ktorý si je vo vzťahu k sebe samému v niečom stopercentne istý. Každý človek, ktorý v niečom nadobudol takúto „neotrasiteľnú“ istotu, sa stal, skôr či neskôr (bez ohľadu na to, či bol predtým „hľadajúci“, blúznivec, fantasta či snívajúci), fanatikom a s fanatikom nemožno za nijakých okolností dospieť ku skutočnej Pravde.
Ľudský duch nepozná celú Pravdu a nikdy ju nemôže úplne spoznať, nech by mal v sebe akékoľvek veľké poznanie, lebo je len tvor. Preto musí byť neustále bdelý a neustále pracovať, nie so stopercentnou istotou, lebo tá znamená iba jedno – spánok na vavrínoch.[/content_control]