Pravé meno

Byť novým človekom znamená vo svojej podstate byť slobodným. Byť slobodným znamená podľa vnútorného cítenia ducha si slobodne vybrať možnosť, ktorú ponúka Božia Vôľa.

Aké jednoduché napísať, ale ťažké uplatniť.

Pozorujeme správanie ľudí a ľudské výtvory okolo seba a – správame sa po starom! Tak dlho žijeme v princípe pokušenia, že nevieme, ako z neho von. Áno, vidíme, čo je nesprávne, ale namiesto precítenia, v čom je chyba, namiesto budovania nového – nebudujeme, či vlastne budujeme zákaz, čiže novú dogmu!
Koľko článkov sa popísalo napríklad o odievaní, konkrétne o odievaní žien. Namiesto toho, aby ženy sami precítili, aké odevy im prospievajú a prispôsobili si ich podľa seba, podľa príležitosti, bezpečnosti a účelu na ktoré sa obliekajú, vyšli vždy ako výsledok iba nové dogmy, kde sa ženy znova prispôsobujú odevu!

Nová dogma znie:
„Ženy nesmú nosiť nohavice, lebo nohavice sú časťou mužského odevu!“

Kto si však uvedomuje, že historicky aj dámske nohavičky a pančuchy pochádzajú z mužských nohavíc, ktoré by „pravoverné“ ženy nemali na svojom tele vôbec trpieť! Zhruba do začiatku 20. storočia totiž ženy nenosili pod odevom žiadnu spodnú bielizeň. Prvé dámske nohavičky a pančuchy používali ako „pracovný odev“ kurtizány a napriek tomu dnes slušná žena bez spodnej bielizne ani nevyjde z domu!
Pančuchy nosili muži v stredoveku ako doplnok ku krátkym nohaviciam, no teraz sú mužské pančuchy skôr raritou a nejeden muž by sa dnes v nich cítil „zženštene“.
A podprsenky? Tie neboli vymyslené preto, aby zahaľovali ženské prsia, ale práve naopak – aby ich zvýraznili.

Takže, ženy, všetky „mužské“ či dokonca aj niektoré skutočne ženské odevy či ich doplnky dole!

Ďalšia nová dogma znie:
„Ženy musia nosiť sukne!“

Niekedy aj s dodatkom: „čím dlhšie, tým lepšie“ alebo „mravnejšie“. Znovu sa zabúda na účel a bezpečnosť. Veď dlhá sukňa je pri niektorých druhoch prác, pri verejnej doprave a iných bežných životných činnostiach vysloveným pokúšaním a je zázrakom, že sa takýmto naivným ženám ešte nič nestalo, hoci v niektorých situáciách išlo o život.

A iná dogma:
„Žena nesmie viesť automobil!“

Do akej miery je táto dogma opodstatnená, posúďte radšej sami. Žijete v osade na konci sveta. Váš muž je chorý alebo nie je pri vás a vaše dieťa treba odviezť na pohotovosť. Pravoverná žena predsa nemôže viesť automobil, lebo pri šoférovaní robí nedôstojné, neelegantné a neženské pohyby! Takže žena musí nechať umrieť svoje dieťa, pretože široko-ďaleko iba ona jediná dokáže viesť automobil a má vodičské oprávnenie!

Raz jeden muž povedal:
„Ženské práce sú tie, ktoré možno robiť v sukni!“

V sukni možno aj rúbať drevo – napokon pred tisícročiami muži nosili pri každej práci šaty, lebo nohavice vtedy neexistovali – takže ženy hurá do všetkých hrubých prác, ktoré teraz robia muži, však ich môžete robiť aj v sukni!

Napísali sme len niekoľko nezmyslov, nad ktorými zostáva (nielen) náš cit a aj rozum stáť. Sú rovnako absurdné, ako keby ľudia povedali: „Je zakázané používať nôž, lebo ním možno zabiť človeka!“ Nad touto vetou ste sa určite mnohí pousmiali a nože budete používať naďalej. Veď použitie noža záleží od človeka, ktorý ho drží v rukách a nie od noža samotného!

Používanie novodobých „grálskych“ dogiem nám pripomína upratovanie, kde sa špina iba zakryje kobercom, takže ju nevidieť a teda nemôže pohoršovať „mravných“ ľudí presne podľa príslovia: „Čo oko nevidí, to srdce nebolí!“

Pravé meno tohto všetkého je: „Pokrytectvo“!