Nové stvorenie

Žiari Kríž. Bielo-zlato vyžaruje svoje lúče do stvorenia. Kríž sa otvára a skrz Neho ako Parzivala, Brány do stvorenia, sa vyžaruje Sila tvorenia Spravodlivosti, ktorá ako veniec žiarenia obsahuje Trojzákon. Sila, ktorej formou je Svätá Holubica. Bieloskvúca, vznášajúca sa, netrpezlivo mávajúca krídlami a náhliaca sa. Od Holubice sa oddeľuje Ruža, Ľalia a Meč – Láska, Čistota a Spravodlivosť. Tajomstvo Trojjedinosti, tajomstvo Zákona, tajomstvo Slova.
Do priestoru zaznieva Slovo „Buď Svetlo!“ Svetlo je Zákon a zostupuje Ľalia, Ruža i Meč, ktorí spolu tvoria žiariaci Kríž. Zostupujú a z ich vyžarovania je postavený Hrad, Hrad vo Výšinách. Nová Svätyňa Svätýň na hranici do božsky-bytostnej ríše. Zasadá Kráľ na trón. Kráľ kráľov, Svätý Grál. Ťažký bielo-zlato lesknúci sa záves oddeľuje Hrad od stvorenia.
Záves sa rozhŕňa. Kríž vyletuje von, Kríž, ktorý je Slovo a Zákon pre stvorenie. Prakráľovná nežnými rukami kladie plášť na Kráľa. Čarovný úsmev, jemne ružová tvár, červené ústa, tmavomodré oči, láskavý pohľad. Nežná ruka hladí Kráľa a hovorí: „Choď a splň Božiu Vôľu. Kraľuj nad stvorením, ktoré skrz Teba vzniklo.“
Nežná Pani v ružovom odetí sťa najspanilejšia Ruža a spanilá Dáma v chladnom bielom sťa najušľachtilejšia Ľalia sa pridávajú ku Kráľovi. V prvom sformovanom božsky-bytostnom záhale vychádzajú do božsky-bytostnej časti stvorenia. Dvanásť krajín má táto časť. A všade to tká a vrie v horúčkovitej činnosti. Z vyžarovania Kráľa tí, ktorí ihneď smú byť vedomí, horúčkovito pracujú, aby Ho po prvýkrát smeli privítať. Zlatý koč je pripravený pre Slovo, ktoré nadobudlo formu. Najušľachtilejšie z najušľachtilejších koní smú ťahať tento koč.
S úľubou hľadia oči Kráľa a ušľachtilých Dám na dielo, ktoré vzniklo a vzniká. Schádzajú nižšie a nižšie, čím sa stvorenie rozširuje.
V diaľke vznikol svätý Chrám. Chrám, ktorý smie niesť názov Hrad Grálu. Dvadsaťštyri Najstarších očakáva svojho Kráľa. Otvára sa zlatá mreža, brána do Hradu Grálu. Na zlatý trón zasadá Kráľ a na strieborno-zlaté stolce po Jeho boku zasadajú spanilé Dámy. Po Jeho pravici Mária ako Láska, po Jeho ľavici Irmingard ako Čistota. Trojjedinosť pre stvorenie. Tajomstvo tajomstiev do stvorenia, Svätý Grál.
Vstáva Kráľ kráľov, Svätý Grál oblečený v najčistejšiu beľ striebrom sa jagajúcu a dvíha do Výšin svoje ruky. Kríž žiarivo z neho svieti a nad hlavou sa vznáša Holubica. Velebiac Boha hovorí svoje sväté meno. A to sväté meno je „Buď Svetlo!“
Sila z Boha-Otca skrz Imanuela cez Parzivala prichádza do Hradu Grálu a Svätý Grál zakotvený v Abd-ru-shinovi ju vyžaruje ďalej. Otvára sa ťažký tmavofialový záves. Sväté meno „Buď Svetlo!“ zaznieva do stvorenia.
V každej z dvanástich krajín v božsky-bytostnej časti vzniká dvanásť miest v praduchovnej časti. V jeho najvyššej časti, vo Svätyni Svätýň zostáva Svätý Grál ako záruka spojenia. Sila dáva vzniknúť celým svetom, ktoré v krúživých pohyboch vytvárajú praduchovnú ríšu. Na jej konci, na bledomodrom ostrove Patmos vzniká nový hrad, obraz Hradu Grálu. I zasadá knieža Artuš na svoj prestol, aby ako správca bdel nad duchovnou časťou.
Sila vyráža ďalej. V každom meste praduchovnej časti stvorenia vzniká dvanásť ulíc duchovnej časti stvorenia. Krúživá Sila klesá ďalej, až na jej konci vzniká posledný duchovný obraz Hradu Grálu, ktorého kniežaťom je Amfortas. Bytostná ríša završuje pohyblivú časť stvorenia a Zeus sa ujíma vlády v bytostnom Hrade Grálu na Olympe.
V splnení túžby po vedomí vychádzajú bytostní i duchovia do dvanástich hmotných domov na jednej ulici duchovnej ríše, ktoré sú známe pod názvom svetové obce. Potrvá mnoho desiatok miliónov rokov, kým z nepohyblivej hmoty vytvoria vedome bytostní nové planéty a slnká, aby na nich smeli duchovia i bytostní dozrievať.
A tak ako každý rok, v deň Svätej Holubice vzniklo jedno nové stvorenie, kde dvanásť bytostne-hmotných svetových obcí je na jednej duchovnej ulici, dvanásť duchovných ulíc je v jednom praduchovnom meste, dvanásť praduchovných miest je v jednej božsky-bytostnej krajine a dvanásť božsky-bytostných krajín je jeden štvorec stvorenia. Rok čo rok v deň Svätej Holubice, od večnosti do večnosti, vzniká takéto stvorenie za stvorením.
Ľudský duch, ktorý si menší než najmenší prášok z prášku, skloň sa v pokore!

Z knihy Pre ľudí