[hidepost=0]

Na Vrchole Hory zvučný Hlas volá:
Čo tvoju Pýchu, Ľudstvo, čo až zdolá?…
Prešlo si už Útrapami hroznými, všelijakými.
Nevidíš však o nič viac! Vidíš len Viny iných!

Oni však Vinami v Skutočnosti nie sú.
Ty ich viníš iba za to, že tvoje slabé v nich sa nesú.
Spamätaj sa, ešte, Žena Dneška!
Chvíľu svoju pozemskú ináč navždy zmeškáš!

Všelijako som sa skláňal, prihováral ku vám,
aby ste MA spoznať mohli, keď prihrmí Hurikán.
Hrôz a zemetrasení, čo Zlobu ľudskú navždy vykorení.
Hlásateľov Pravdy, Vykonávateľov Vôle
zasypali ste Zlom, podľa svojej Vôle!

Čo spoznať mali ste, to ste nespoznali.
Čo vábilo vás, to ste vyzdvihovali.
Óh, Žena! Žena pozemská! Žena Dneška!
Trpezlivosť moja k tebe, tentokrát nezmešká!

[/content_control]