Biely ostrov ďaleko nad prastvorením. Uprostred neho je krištáľový hrad so zlatým stolcom uprostred. Okolo stolca dvanásť kresiel a na každom z nich ako jagavé slnko sedí Jeden. Uprostred stolca je bielisto-strieborný kalich a z neho zaznieva čarokrásna hudba neprístupná sluchu nepovolaných. Ako spev najnádhernejších labutí znejú jej tóny.
Biely stĺp Svetla sa ponára do čaše a v stĺpe Svetla stojí Prvý z dvanástich. Pozdvihuje čašu. Tisíc zvončekov jemne znie v najnádhernejších tónoch svätej piesne na počesť toho, ktorý Je.
Z čaše vzlieta Biela Holubica. Čašu prijíma do rúk Druhý z dvanástich. Červená Ruža, ktorá vyšla z čaše v Jeho rukách, dáva vzniknúť vôni sladšej než najsladší nektár.
Čašu prijíma Tretí z dvanástich. Chladivý vánok sprevádza Ľaliu, ktorá prišla teraz na rad, aby svojou opojnou vôňou dala vzniknúť zamatovej farbe.
A čašu prijíma Štvrtý z dvanástich. Na ruku Mu sadá Holubica, Ruža i Ľalia. Ponárajú sa do čaše, ktorá sa mení na čašu červenú, Svätý Grál.

Z knihy Pre ľudí