Ako je vám známe, zvieratá nemajú vlastnú dušu ihneď, ale táto sa postupne formuje z čiastočiek takzvanej skupinovej duše. Pre hlbšie pochopenie tohto diania musíme rozšíriť obraz stvorenia do šírky, pretože vám nie je doteraz jasné, ako presne sa táto duša formuje.
Predstavte si skupinovú dušu ako atómy v hmote. Samotný atóm je síce čiastočkou hmoty, ale sám osebe nedokáže vytvoriť väčšie celky. Až postupným zhlukovaním vznikajú molekuly a následne obrovské množstvo molekúl tvorí predmety a veci, ktoré vidíte okolo seba.
Podobne je to aj pri zvieracích dušiach. Jednotlivé čiastočky nemôžu ovládať hrubohmotné telá, preto sa najprv zosilňujú, a to konkrétne v ťažkohmotnosti. Tam sa môžu posilniť natoľko, že po mnohých životoch sú schopné vytvoriť s inými zvieracími čiastočkami prvé zhluky, v ktorých sa spoja aspoň dve zvieracie čiastočky podobne, ako je to pri spojení dvoch atómov do jednej molekuly.
K tomuto spojeniu je potrebné ešte niečo, čo udrží tieto čiastočky spolu, a síce väzobná sila. Táto sila pôsobí ako pri spájaní hmotných atómov, tak pri spájaní zvieracích čiastočiek. V hmote, pri jej spájaní je však len bočným výbežkom hlavného prúdu špecifickej univerzálnej Sily, ktorá prúdi celým stvorením. V skutočnosti je to pôsobenie Býka, ktorý ako jedno zo štyroch okrídlených zvierat stráži trón Stvoriteľa.
Táto Sila je živúca a v jej účinku pôsobia bytosti, ktoré obývajú izolačné pásma medzi jednotlivými úrovňami stvorenia, čím ich vzájomne spájajú a zároveň umožňujú tvorom nimi prejsť. Najslabšie účinky Sily v priamom toku vyžarovania používajú zvieracie čiastočky, aby vytvorili zhluk zvieracej duše.
V hrubohmotnosti po vytvorení prvého zvieracieho zhluku pokračuje vývoj zvierat cez huby, ktoré tvoria vlastne prechod medzi rastlinnou a živočíšnou ríšou, ďalej cez vírusy, mikróby až po prvé červy, článkonožce, ako to poznáte z biológie, kde je tento vývoj dobre zachytený.
Postupným prežívaním tieto zhluky rastú, čím nadobúdajú čoraz pevnejšie a stabilnejšie formy až po úroveň najvyššie vyvinutých zvierat, cicavcov.
Cicavce už majú veľmi stále formy svojich duší a svojím spôsobom, hoci ich ešte stále označujeme ako „nevedomé“, už majú v sebe zárodok budúceho vedomia. Najvyšší vývoj, ktorý môžu na Zemi dosiahnuť, sú zvieratá, v ktorých sa po prvýkrát inkarnujú ľudské duše.
Zo Zákona príťažlivosti rovnorodého je vám zrejmé, že ich vedomie je už veľmi blízke vedomiu duchovných iskričiek. Vo svojej podstate sa však veľmi líšia, pretože zvierací zárodok či zviera je a vždy aj zostane bytosťou, teda druhom nemajúcim slobodnú vôľu. Naproti tomu duch slobodnú vôľu má.
Zvieracie zárodky pri svojom ďalšom vývoji k vedomým zvieratám sa vždy zhlukujú s novými a novými zvieracími čiastočkami, ktoré sa nachádzajú vo všetkých úrovniach stvorenia.
Na rozdiel od toho, duch môže postupovať nahor iba poznávaním, teda zväčšovaním vlastného vedomia, pričom spájanie s iným duchom medzi jednotlivými stupňami duchovna nenastáva. Pri narastaní svojho vedomia však aj duch používa tú istú Silu, ktorá v prípade duchov ide cez Orla a ktorá spôsobuje, že nadobudnuté vedomie sa stáva jeho vlastníctvom a nie je možné ho od neho oddeliť.
Môžete sa teraz opýtať, ako je to s vedomým tých duchov, ktorí budú musieť v súde podľahnúť rozkladu, čím stratia všetko temné, čo nadobudli, lebo temné vedomie nemôže stúpať nahor.* Aj tu sa prejavuje dokonalosť Božích Zákonov, preto stačí, ak povieme: „Slobodná vôľa.“
Áno, je to tak. Bolestný proces očisty prebieha tak, že duch za nevýslovného utrpenia, v ktorom však prežíva iba svoje vlastné chcenie, sa slobodne rozhodne, že to už nechce. Toto prianie automaticky uvoľní väzobnú silu, ktorá viaže ducha s príslušným nesprávnym chcením, a ten sa od toho oslobodí.
Tým však toto vedomie stráca a vedomý duch sa znovu mení na nevedomého, lebo nemá dostatočne veľké svetlé vedomie. Svojím spôsobom si to môžete predstaviť ako rozpad molekuly, pri ktorom sa všetko nesprávne oddelí a nakoniec zostane iba základ, duchovná iskrička.

____________________
* Prednáška: „Vedomie“

Z knihy Pre ľudí