Nočná obloha

Hľadela som na nočnú oblohu,
A od šťastia slzy mi kanuli.
Hľadela som na nočnú oblohu –
A duša vzlietla do výšin.
A túžba, dosiahnúc hranicu,
Dojala dušu, a vtedy
Medzi hviezdami som letela,
A neodvážila sa veriť… No keď
Chválospev vznešený,
Sťaby stovky husieľ,
Zaznel, a dúhovým dážďom
Skropil ma – v pokore veľkej
Sklonila som hlavu. Potom
Ticho nastalo… Vyhraný boj!
Víťazstvo Svetla!
Vyvrela tichá modlitba –
Dala som sľub:

Môj Otec! Stvoriteľ Všemohúci!
Milujem Ťa! A zmysel celého života v tom,
Abych slúžila Tebe – iba Tys‘ Panovník jediný
V srdci mojom súženom.