V Hrade Grálu

Na vrchole prastvorenia ako jeho koruna je Hrad Grálu. Nebeský Jeruzalem, ktorý sa rozprestiera do dvanástich svetových strán. Vstúpme zlatou bránou, ktorá je na východe a ktorá je určená pre duchov.

Dvanásti anjeli so žiarivými kopijami sú jej strážcami. Chlad Čistoty, ktorý sála z ich očí, je ako nepreniknuteľná hrádza, ktorá bráni vstúpiť tým, ktorí tam ešte nepatria.

Za bránou je široké schodište so siedmimi stupňami. Každý stupeň predstavuje jednu etapu vo vývine prastvorenia od hrubohmotnej až po praduchovnú.

Na konci stupňov je zlatofialový záves, za ktorým je dvorana. Dookola dvorany sú vysoké strieborné stolce, na ktorých sedia tí, ktorí sem smú vstúpiť.

V strede dvorany stvorení vidia stĺp Svetla. To je Svätyňa Svätýň, v ktorej je Svätý Grál. Nikto zo stvorených nikdy nemôže prekročiť jej prah, lebo by to nezniesol. Strážcovia Svätého Grálu stoja okolo Svätyne Svätýň, ale nie v nej.

Začína znieť hudba… nadpozemská… vznešený chór. Uprostred stĺpu Svetla sa vznáša Biela Holubica a zo stĺpa vystupuje Svätý Grál, pre stvorených viditeľný ako Kráľ. Strieborné vlasy, oči ako plameň, hlas mohutný ako búriaca víchrica. Len najvernejší môžu vydržať Jeho prítomnosť.

Kráľ dvíha ruky do Výšin a z Neho vyžaruje Kríž, ktorý je Ľalia, Ruža, Meč, teda Biela Nezábudka. Celá dvorana kľačí a prijíma Pokoru, najväčšiu Silu, akú stvorený vôbec vydrží.

Stĺp Svetla je červený ako krv. Vlní sa. Vrcholné spojenie, Boh-Otec poslal skrz Svätý Grál svoj dar stvoreným. Dar bytia.

Z knihy Pre ľudí