La Vérité et le Mensonge (Pravda a Lož)

La légende raconte qu’un jour la Vérité et le Mensonge se sont croisés.

– Bonjour, a dit le Mensonge.
– Bonjour, a dit la Vérité.
– Belle journée, a continué le Mensonge. Alors la Vérité est allée voir si c’était vrai. Ça l’était.

– Belle journée, a alors répondu la Vérité.
– Le lac est encore plus beau, a dit le Mensonge avec un joli sourire.
Alors la Vérité a regardé vers le lac et a vu que le Mensonge disait la Vérité et a hoché la tête.

Le Mensonge a couru vers l’eau et a lancé …
– L’eau est encore plus belle et tiède. Allons nager !
La Vérité a touché l’eau avec ses doigts et elle était vraiment belle et tiède.

Alors la Vérité a fait confiance au Mensonge. Les deux ont enlevé leurs vêtements et ont nagé tranquillement.

Un peu plus tard, le Mensonge est sorti, il s’est habillé avec les vêtements de la Vérité et il est parti.

La Vérité, incapable de porter les habits du Mensonge a commencé à marcher sans vêtements et tout le monde s’est éloigné en la voyant nue.

Attristée, abandonnée, la Vérité se réfugia au fond d’un puits. C’est ainsi que depuis lors les gens préfèrent accepter le Mensonge déguisé en Vérité que la Vérité nue.

– – –
Legenda hovorí, že sa jedného dňa stretla Lož s Pravdou.

– Dobrý deň, povedala Lož.
– Dobrý deň, odpovedala Pravda.
– Nádherný deň, pokračovala Lož. Pravda sa rozhliadla, aby zistila, či je to tak. Bolo.

– Nádherný deň, povedala potom Pravda.
– Ešte krajšie je to jazero, povedala Lož s úsmevom.
Pravda sa znovu rozhliadla, či je to tak a súhlasila.

Lož bežala k vode a pokračovala…
– Tá voda je ešte lepšia a vlažnejšia. Poďme plávať!
Pravda sa dotkla vody svojimi prstami a voda bola naozaj teplá.

Pravda dôverovala Lži. Obidve sa vyzliekli a pokojne plávali.

Po chvíli vyšla Lož z vody, obliekla si šaty Pravdy a odišla.

Pravda nebola schopná obliecť si šaty Lži, začala kráčať bez oblečenia a všetci sa jej desili, keď ju uvideli.

Smutná a opustená Pravda sa uchýlila ​​na dno studne. Tak sa stalo, že odvtedy ľudia radšej prijmú Lož maskovanú za Pravdu, ako holú Pravdu.

Jean-Léon Gerôme, 1896