Archív kategorií: Knihy

Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (9. pokračovanie)

Mladý kráľ

Kým sa Françoise zotavovala po Sergeovom útoku, Ľudovít chodieval za ňou niekoľkokrát denne, sedával pri nej na posteli a držal ju za ruku. Keď videl, že sa spamätala, pokúsil sa ju pohladiť po tvári. Neodtiahla sa a dokonca sa mu zdalo, že sa usmiala. Pokračovať na Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (9. pokračovanie)

Kastelánka jeho veličenstva (9. pokračovanie)

Plná moc

Beáta sedela v Karlovej pracovni. Ona mlčala a on hundral:
„Toľko toho treba vybudovať a ja mám zviazané ruky! Otec mi nechce dovoliť konať nič, čo by som chcel a čo by viedlo k niečomu lepšiemu! Vraj mám byť opatrný! Takto iba sedím a nič za mnou nevidno! Poveril ma panovaním a zakázal mi všetko!“ Pokračovať na Kastelánka jeho veličenstva (9. pokračovanie)

Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (8. pokračovanie)

Ešte v ten večer vošla Françoise nezamknutými dverami do jedného z parížskych bytov. Mala dlhý čierny plášť s kapucňou, ktorý zakrýval celú jej postavu i vlasy a na tvári mala čiernu masku. Človek, ktorý tento byt obýval, bol muž. Zazrela ho ležať na akomsi obdratom otománe v jedinej zariadenej izbe tohto bytu. Aj ostatný nábytok svedčil o tom, že je veľmi chudobný. Bol tam len prostý stôl a polica, na ktorej ležalo niekoľko kníh. Izba však bola urdžiavaná. Pokračovať na Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (8. pokračovanie)

Přirozenost a pohyb

Jednou jsem šel po lesní pěšině a protože byla úzká, občas jsem zachytil o nějaký strom nebo keř a polámal mu krajní větvičky. Bylo mi to líto, ale věděl jsem, že stejně tak se vedlo i všem, kdo šli přede mnou.

Pre zobrazenie tejto neverejnej časti príspevku musíte byť registrovaný ako Prispevatel. Pripadne sa prihlaste.