Sen a skutočnosť

Raz sa mi sníval takýto sen

Jedna skupina ľudí rozdávala Slovo Pravdy. Išiel som sa na to miesto pozrieť. Bol tam veľký rad ľudí. Zrazu som bol v poradí. Áno, tí ľudia rozdávali knihu, kde bolo Slovo Pravdy, ale zároveň rozdávali i knihu, ktorá podľa nich mala toto Slovo „objasňovať“. V skutočnosti tá druhá kniha bola kniha lží. Keď som sa objavil vo dverách, hlavní aktéri tejto akcie ušli. Šiel som za nimi, aby som zistil, prečo miešajú lož s Pravdou. Odrazu sa tí, ktorí predstierali, že chcú ľuďom pomôcť, zmenili na netvorov a začali ma prenasledovať. Snažil som sa im uniknúť a bojovať proti nim. Jeden z nich – ten najstrašnejší – ma dobehol. Začal som s ním bojovať, hrdúsiť ho a chcel som mu odtočiť hlavu. So strašným smiechom mi však povedal: „Čo chceš?! Ja som nezničiteľný!“
S hrôzou som sa prebudil.

Skutočnosť neskôr

Asi po roku prišiel za mnou jeden priateľ a povedal mi, že sa na knižnom trhu objavila nejaká zvláštna kniha. Tú knihu som si kúpil. Ten, kto ju napísal sa odvolával na Slovo Pravdy, podľa ktorého sa snažím žiť. Zároveň sa vydával za viac než len zvestovateľa Pravdy. Knihu som začal čítať. Po niekoľkých stranách som zistil, že je v úplnom rozpore so Slovom Pravdy, na ktoré sa odvolávala! Musel som ju odložiť. Tá kniha ako sladké lepidlo ponúkala malichernému človiečikovi: „Načo sa máš namáhať pochopiť Slovo Pravdy, ja ti ho tu podávam uľahčené na tácke.“
Mnoho ľudí, žiaľ, tú knihu prijalo.
Prešlo asi pol roka. Ten, kto tú knihu napísal, zašiel za hranice – prehlásil niečo, čo sa podľa Zákonov Stvorenia nikdy nemôže stať. Tým bola vyhlásená otvorená vojna proti Svetlu. Otvorená vojna, aby sa mnoho ľudí postavilo, hoci nevedomky, proti Pravde, a tým boli stiahnutí nadol. Stvoriteľ v pre nás nepochopiteľnej múdrosti ponechal, aby sa čas nesplniteľného sľubu naplnil. Samozrejme, nič „zázračného“ sa neudialo. Ten, kto napísal knihu, povedal nič nehovoriace prehlásenie, aby zakryl svoju nevedomosť a uchlácholil tých, čo očakávali zázrak. Tým ale zavŕšil svoje konanie proti Svetlu.
Prešlo pár dní. Zvláštnym spôsobom doľahol na mňa smútok. Sám som si ho nevedel vysvetliť. Zvláštna bola nedeľa. Do očí sa mi tisli slzy bolesti a smútku nad nami – ľuďmi – lebo po dvoch tisícročiach sme opäť nepochopili a neprijali Slovo Pravdy.
Na druhý deň som sa dozvedel, že ten, kto napísal tú knihu, zahynul.