Čosi od Teba vanie

Pane, čosi od Teba vanie,
po čom Duša radostne vzplanie.
Vyprahnutá dlho bola aj neplodná
márnomyseľná, neposkytujúca, cezpoľná.

Pred Závanom tým Duch vzlína sa
pred Podnetom tým rozihrá sa.
Do akých to, akých Odevov?
Z čej Kuchyne? A z akých Nálevov?

Vtáčatko nebeské trilkuje, mihotá
Šnúru Letu v sebe rozvinie, rozmotá,
k Dušiam rozbalí, rozprestrie sa
by precitli, a v ňom spoznali sa.

Že Poklady iné sú, než doposiaľ znali
po ktorých nespustnú, nenaberú Váhy.
No zato dosýta Radosť si vynesú
v Osídlach Lásky v sebe si prenesú
keď Povzdych, či Túžbu zavanú.

Radostne počuť ich, neznajú Trápenia
vo Voľnosti Letu ich i slobodného Prúdenia
v nich nájdeš i učiť môžeš sa nanovo
tvoriť chceš?… Tak s Chuťou do toho!