Riecť mnohé TI mám (1)

Neviem Pane, čo je Láska Božská
iba v Milosti Tvojich ku mne
spoznávam jej Množstvá.
Ktoré si mi vždy nachystal
Zúfalstvo, Strach keď ma nachytal.

Keď Ohradu svoju som uvoľnila
Teba ku Duchu svojmu pripustila
by v Lúči Lásky Tvojom sa okúpal
zmizlo jatrivé, nesvetlé, aj jeho Kal.

Neviem Pane, stále neviem – KTO SI!
Ale bezpečne teraz viem – AKÝ SI!
Bo Láskou Svojou už tisícíkrát
pomáhal si mi zaliepať
všetko, čo Prievanom tam vialo
no aj Múrom čo zastavalo.

No Tvoja Milosť preveľká
prišla, vzhliadla. Ťarcha odtiekla.
A Duša zrazu dýcha, ľahúčko si lieta
do Radostí nebeských sa vplieta.
Bo v nich sa učí už koľkýkrát
svetlé nanovo v sebe budovať
Z Tvojich Hojností sa radovať.
Tvoje Milosti, Pane, nebude vedieť Duch nikdy vyrovnať!