Keď som mala 10 rokov, rada som vymýšľala rôzne veci. [hidepost=0]Raz som skúsila niečo ušiť pre bábiky, inokedy urobiť nejakú ozdobu, alebo niečo vylepšiť podľa môjho vkusu. Moja mama to však nerada videla a vždy túto snahu okomentovala vetou, že čo chytím do ruky, to pokazím.
Raz sa mi dostal do rúk časopis, kde bol návod, ako si z chemlonu urobiť kuriatko. Vzala som mame žltý chemlon, urobila som dva brmbolce, spojila ich, z farebného drôtu som urobila zobáčik a nožičky. Kuriatko sa mi vydarilo. Chcela som sa doma pochváliť, ale spomenula som si na maminu tradičnú vetu a nepovedala som nič. Kuriatko som schovala do vrecka a odišla som do záhrady.
Večer, keď sme sa všetci zišli pri večeri, moja mama vytiahla z vrecka kuriatko a hovorí: „Pozrite sa, aké je pekné. Dnes som ho našla na záhrade.“
Zostala som ako oparená. Ani som nezbadala, kedy som moje kuriatko stratila. A keďže pochvala mojej matky hriala, dodnes som jej nepovedala, že to kuriatko som vlastne urobila ja.[/content_control]