Pýtala sa Dcéra

Pýtala sa Dcéra
Matka jej načúvala.
Kde sa skryla Láska
čo by pohládzala?

Jaj, Dcérenka moja
tak u Ľudí to chodí
zabudli na svetlé
čo sa k Srdcu hodí.

Pri Srdci prespáva
tam Obydlie máva
vo Dne stíšený má Zvuk
v Noci naplno prehráva.

Aby k Duchu Človeka
privinúť sa smelo
čo z Výšin vysokých
dostať sa mu smelo.

Zhora Otec Nebeský
odtiaľ na ťa hľadí
nezná ON Kritiku
Láska Jeho hladí.

Podperu máš vo všetkom
v tom Volaní Nebeskom.
Tak čo? Cítiš to Lano
Čo presvetľuje ťa samo?

Len tíško pokojne
Dievčina sa chveje
k Úsvitu Božiemu
rýchlo ona speje.

Ľahučký len Šat môže tam byť
ináč sa nevzodmie, nevzlietne jej Dych.
Čo ju tam vťahuje, aká je to Niť?
Čo uško nevidí, no aj tak chce šiť.

Života svojho tú večnú Pieseň JEMU
čo nikdy nevybledne v jednu.
Len v Láske vo dvoje už chce len byť
s Pohľadom k Nebesám po Zemi chodiť.

A hľadať Duše čo blúdia, zráňajú
čo Pieseň nebeskú nevidia, neznajú.
Bo spoznať ju nemohli
v tom Hluku Plemä
čo ju tam zasypal
Prach pozemskej Zeme.

Teraz už nemusí ďalej tak byť
by Tvor človečí musel poblúdiť.
Veľa, preveľa Pomocí on má
len stíšiť sa, presvetliť
a Cesta mu je voľná.