Na počiatku bolo Slovo. A toto Slovo rieklo: „Buď Svetlo!“ Duch Boží, ktorý sa vznášal nad tmou, zažal Svetlo a zrazu bolo Svetlo všade, kde dovtedy nebolo.

I vyšlo Slovo spoza hraníc a stalo sa formou a z Neho povstalo všetko, čo povstať malo. Malá časť z tohto Slova sa potom oddelila a zostala vo stvorení ako večná záruka spojenia medzi Stvoriteľom a stvorenými. Tak vznikol Hrad Grálu, v ktorom na tróne sedí Kráľ stvorenia, aby odtiaľ dával Silu k ďalšiemu bytiu.

Slovo, ktoré vyšlo a ktoré nadobudlo formu, sa však v Trojjedinosti, teda v uzavretej Jednote, môže udržať iba v božsky-bytostnom. Prastvorenie by už túto Silu neznieslo, a preto sa pri prechode tejto hranice musí rozdeliť na tri osoby, ktoré stelesňujú Lásku, Spravodlivosť a Čistotu.

Ako večné spojivo týchto troch osôb zostáva Kalich živej Sily. Ten je v priamom spojení s ich pôvodom a z Neho čerpajú, a to nie pre seba, ale pre stvorenie. Tento Kalich je Svätý Grál. Tajuplná miska, v ktorej to neustále vrie a klokoce preto, lebo je to živá Sila bezbytostnosti uzavretá v tejto forme.

Iba najvyšší z prastvorených smú hľadieť do Jeho Svetla, lebo oni jediní sú natoľko čistí, aby toto Svetlo zniesli. Dotknúť sa Ho však nemôžu, pretože by to neprežili, a preto musí prísť k Jeho pozdvihnutiu niekto, koho pôvod je omnoho, omnoho vyšší.

Prichádza deň Svätej Holubice a v stĺpe Svetla, ktoré spája Svätý Grál s Výšinami, sa zjavuje Svätá Holubica. Tu prichádza deva odetá v bielom, ktorá vyzerá sťa ľalia, a pozdvihuje Svätý Grál. Celý Hrad Grálu kľačí na kolenách. Z trónu vstáva Kráľ. Dvíha ruky a žehná.

Svätý Grál začína stúpať a v stĺpe Svetla, ktorý Ho obklopuje, sa blíži k Svätej Holubici, z ktorej hrude začína žiariť zlatý lúč Svetla. Je to Sila, ktorá sa ponára do Svätého Grálu a napĺňa Ho až po okraj. Zaznieva čarovná hudba, nebeský chór, ktorý spievajú strážcovia Svätej Holubice. Ďakovná pieseň za to, že stvorenie naďalej smie byť.

Svätý Grál plný až po okraj klesá naspäť a do rúk Ho opäť preberá deva, ktorá žiari sťa najžiarivejšia beľ. Prichádza ku Kráľovi Svätého Grálu a Svätý Grál Mu podáva. Vtom zažiarilo Svetlo žiarivejšie než milión sĺnk a Sila, ktorú Svätá Holubica odovzdala do stvorenia, sa cez Parzivala rozlieva nižšie a nižšie.

Ako údery srdca, tak tepe Svätý Grál, aby Živá Voda, ktorá z Neho prúdi, zasiahla i tie najvzdialenejšie končiny, i toho najmenšieho zo stvorených, lebo bez Nej by nikto nemohol ďalej žiť.

Deva, ktorá je Ľalia, znova preberá Svätý Grál a odnáša Ho do Svätyne Svätýň, kde Ho bude celý budúci rok strážiť ako najvzácnejší poklad. Strážkyňa Svätého Grálu, ktorá ako jediná sa Ho smie dotknúť, lebo Jej pôvod je tam, kde sa nikto zo stvorených nikdy nedostane. –

Požehnaná je Čistá Ľalia, ktorá ako Jej verná služobníčka smela pozdvihovať pozemský obraz, teda misku Svätého Grálu, a požehnaní sú rytieri Slova, ktorí sprevádzajú Svätú Holubicu pri Jej ceste do Hradu Grálu. Požehnaní sú tí, ktorí smú hľadieť na Svätý Grál, a požehnaní sú tí, ktorí Mu smú slúžiť.

Beda ti však, tvor, beda, keď to sväté stiahneš do prachu špiny, lebo Svätý Grál sa ti navždy zavrie a ty budeš vymazaný z Knihy života! Beda ti, tvor, beda, ak sa rúhavo opovážiš pozdvihovať čo i len pozemský obraz, teda misku Grálu, zhoríš v plameni Sily, ktorú si chcel zneužiť! Beda ti, tvor, beda, ak sa rúhavo opovážiš prijať čo i len hlt oblátky či slzu vína, ktoré je pozemským obrazom živej Sily vylievanej zo Svätého Grálu, lebo táto Sila ťa spáli ako keby si požil najsilnejší oheň!

Zváž, či tvoje činy sú naozaj také, aby si smel pozrieť Kráľovi Svätého Grálu do očí a smel Mu povedať: „Konal som len to, čo som konať mal, teda čo by konal i ten, ktorý ako tvoja časť bol na Zemi v Abd-ru-shinovi a v pani Márii.“

Beda ti, tvor, ak lož zahalí tvoje ústa! Beda ti, ó, beda! Nie je ti ospravedlnením, že si len omylný tvor, lebo máš kľúč, podľa ktorého si svoje omyly mohol už dávno sám spoznať. Nie je ti ospravedlnením, že si len omylný tvor, lebo máš hlas svedomia, ktorý ťa dávno varoval. A nie je ti ospravedlnením, že si len omylný tvor, lebo na Zemi je mnoho tých, ktorí ťa tvojím pozemským jazykom a pozemskými slovami varovali pred takým konaním.

Pri krste, teda pri spečaťovaní, ti bol k boku pripnutý meč. Tak sa pozri, či náhodou nehrdzavie alebo či si ho dokonca sám neodhodil iba preto, že sa ti zdal ťažký a nepohodlný. Meč ti bol pripnutý, meč, ktorý je určený aj na obranu, aj na rozdávanie rán. Meč, ktorým si mal podobne ako Syn Boží Ježiš vyhnať kupcov z chrámu. Alebo si myslíš, že ti bol daný iba na to, aby si sa ním pýšil? Alebo si si myslel, že súd, ten posledný, sa zaobíde bez buchotu a škrípania zubov?

Slová, ktoré k vám zaznievajú, sa vám nepáčia, lebo si myslíte, že sú príliš prísne, ale páči sa vám, keď sa rozprávate so zločincami a propagujete ich. Nepáči sa vám, keď bojovníci, ktorí nedbajú na ľudskú mienku, vás karhajú a napomínajú, ale páči sa vám, keď vás iní chvália, akí ste dobrí, keď sa každý týždeň zúčastňujete pobožností.

Široká brána je do pekla, lebo cestu tam vydláždili milióny, a úzka cesta je do raja, lebo iba pár jedincov po nej kráča. Tí na vás nebudú volať: „Však seďte na vašich lenivých zadkoch“, ale práve naopak: „Rozhýbte sa, konečne, lebo iba vaše nohy vás môžu odniesť tam, kam chcete ísť!“

To, že máte Slovo, neznamená, že ho aj žijete. To, že ste sa dali spečatiť, neznamená, že ste aj spasení. To môže iba urýchliť váš život či vašu smrť. Ale jedine to, či Slovo aj skutočne žijete alebo nie, to jediné vás robí takými, akými v skutočnosti ste, tu a teraz.

Choďte pred zrkadlo, pozrite sa do neho a položte si sami sebe jednu, jedinú otázku: „Prečo som sa dal spečatiť?“ Potom sa pozrite na svoj pravý bok, a to aj ľaváci, a ak tam máte ešte meč, tak ho vytiahnite. Ak sa vám jagá a leskne, prečítajte si meno, ktoré je na ňom vyryté. Je to vaše meno, ktoré je zapísané v Knihe života. Ale to meno dokážete prečítať iba vtedy, ak sa ten meč leskne.

Pozrite sa na jeho čepeľ a tam uvidíte meno tohto meča. To už nie je také jednoduché, lebo sa spája s menom Meča Súdu. Ako je Trojica Božia, sú tri Meče – Meč Lásky, Meč Spravodlivosti a Meč Čistoty. Okrem toho jestvuje Meč štvrtý, Meč Pána. Každý z nich má iné meno a jedno z nich nájdete práve na svojej čepeli. To vám prezradí, komu v Súde slúžite.

Tí, ktorí smú slúžiť Slovu, tam potom nájdu všetky štyri mená. – –

A teraz choďte a taste svoje meče, ak ich ešte máte. Inak sa vzdiaľte, lebo znesväcujete pôdu, po ktorej kráčate. Nemám vám viac čo povedať, lebo ste nikdy nepočúvali ani slová prorokov, ani moje slová a nepočúvate ani tieto slová, ktoré pre vás prijali tí, ktorí boli k tomu povolaní.

Amen!

Z knihy Pre ľudí