Posolstvo

Slovo zaznieva k vám, ľudia. Čisté a vznešené obrazy boli vám už zvestované mnohokrát a ešte čistejšie a vznešenejšie k vám budú privedené v budúcnosti.

Hrad Grálu, odkiaľ zaznieva toto Slovo, je východiskom i cieľom mnohých. Ale nad týmto Hradom je Hrad ešte vznešenejší a čistejší, o ktorého jestvovaní ste doteraz ani len netušili. Je to Hrad, ktorý je bezbytostný, a napriek tomu môžu najčistejší z čistých a najvernejší z verných zastať pred jeho bránami. Tí, ktorých zdobí iskra bezbytostnosti ako koruna všetkých cností, smú prebývať v jeho blízkosti, i keď ani im tento Hrad nebude nikdy domovom, lebo nie sú a nikdy nemôžu byť bezbytostní.

Tak ako je Parzival Kráľom Hradu Svätého Grálu, ktorého spodná časť kotví v praduchovne, tak je Imanuel Kráľom tohto Hradu, ktorého spodná časť kotví na hranici do stvorenia. Ostrá a nepreniknuteľná hranica oddeľuje jeho brány od stvorenia.

Iba v deň, ktorý na Zemi nazývate ako „deň Svätej Holubice“, sa táto brána otvára, aby po dúhovom moste vyšiel odtiaľ Jazdec, ktorý sa ako Biela Holubica znesie do Hradu Svätého Grálu, čím vznikne onen zázrak vyliatia Sily skrz Svätý Grál do stvorenia.

Po stranách tohto dúhového mosta smú stáť najčistejší zo stvorených, aby vo stvorení jasavo privítali toho, ktorý je príčinou, počiatkom i koncom. Tento Hrad sa volá Hrad Imanuela.

Amen!

Klesnite v prach a ďakujte Bohu za to, že vám poslal zvesť o tom, čo nikdy nebudete môcť pochopiť. Ďakujte Bohu, že vám poslal zvesť o tom, čo nikdy nebudete môcť uvidieť.

Amen!

Príliš sväté je Slovo pre vás. Tak sväté, že si to neviete ani len predstaviť! Nestŕhajte v prach to, čo nemôžte pochopiť, ale snažte sa ten obraz pred sebou matne uvidieť, aby vás ako magnet ťahal vyššie a vyššie. Je to len obrovské Svetlo, ktoré môžte uzrieť. A v tom Svetle môžte vycítiť niečo ešte svetlejšie, čo sa javí ako more plameňov.

Ako vám priblížiť obraz tohto Svetla, keď maličké hrubohmotné slnko, ktoré vás oslepuje, je len tmou v porovnaní s týmto Svetlom. Ako vám popísať vznešenosť, keď vaše pozemské slnko je len tmou v porovnaní s dúhovým mostom, na začiatku ktorého sa v mori plameňov objavuje ten, ktorý je Kráľom tohto Hradu. A čo by ste si predstavili i tisíc vašich pozemských sĺnk, ba čo i milión, je to všetko len tma v porovnaní so Svetlom, ktoré vidíte okolo Neho. A to Svetlo okolo Neho je tmou v porovnaní so Svetlom, ktoré ide z Neho. A ako vám popísať toto Svetlo, ktoré ide z Neho, keď aj ono je tmou v porovnaní so Svetlom, ktoré žiari z Jeho očí.

Keď vás chytá závrať z tejto predstavy, je to správne, lebo začínate tušiť malosť seba samého v porovnaní s tým, ktorý je počiatkom i koncom a ktorý vám na Zemi v Abd-ru-shinovi poslal svoje Slovo.

A keď pochopíte svoju malosť, prestanete sa hádať o Slove, lebo zistíte, že z neho nikdy nepochopíte nie stý, ale ani miliónty diel. – –

Malý si, človeče, taký malý, že si ani nevieš predstaviť, aký si smiešny vo svojej namyslenej pýche, ktorá pramení z tvojej predstavy, že si veľký. Si malý ako zrnko piesku na tej najväčšej púšti. A táto púšť je malá ako kvapka vody v jednom z miliárd oceánov jedného jediného stvorenia. A akéže malinké je toto jedno stvorenie voči tomu, skrze koho vzniklo všetko!

Amen!

Jazdec sa vracia domov, lebo splnil to, čo splniť mal. Vyrovnaj sa s tým, človeče, ako sa vyrovnať máš, lebo kvôli tebe sa nezmení ani tá najmenšia časť Zákona!

Amen!

Z knihy Pre ľudí