Vzývanie svätých

Ten, ktorý je Kríž, stojí na Hore a ruky má pripravené k požehnaniu tejto Zeme. Z rúk Mu vytryskujú lúče Sily, ktoré sa spolu krížia a spletajú v čarovný dúhový vrkoč a ako vír klesajú k Zemi.

Počúvajte, ľudia, zvláštne je vaše konanie, keď vo svojich chrámoch vzývate takzvaných svätých. Svätý je len Boh, to viete. To preto je to konanie také zvláštne.

Kresťania vzývajú ako svätých zvyčajne mŕtvych, kým vy zvyčajne živých. Kresťania veria v pokračovanie života po smrti a v to, že ich svätí za nich na druhom brehu orodujú. Vy neveríte v pokračovanie života po smrti, preto vaši svätí musia byť žijúce osoby.

Ste prekvapení a bijete sa do pŕs, že predsa veríte v pokračovanie života po pozemskej smrti. Veru, nie je to tak! V skutočnosti neveríte, lebo ak by ste verili, potom by ste nekonali tak, ako konáte.

Na jednej strane píšete, čítate a hovoríte o tom, aké nesprávne je umelé predlžovanie života, a na druhej strane sa ho snažíte umelo predĺžiť všetkými možnými i nemožnými prostriedkami.

Na jednej strane je vo vašich závetoch napísané, že vám nemajú odoberať orgány na transplantáciu, a na druhej strane sami nosíte transplantáty či iné umelé náhrady orgánov, ktorých zlyhanie už dávno malo znamenať vašu prirodzenú pozemskú smrť.

Na jednej strane píšete, že si neprajete vlastnú pitvu, a na druhej strane sami podstupujete zákroky, ktoré sú výsledkom pitiev iných.

To všetko by ste nerobili, keby ste skutočne, ale naozaj skutočne v hĺbke svojho srdca verili.

Pozrite sa do zrkadla, pohliadnite si zoči-voči sami sebe a bez sklopenia zraku si teraz zodpovedajte jednu, jedinú otázku: „Naozaj verím v Boha?“

Z knihy Pre ľudí