Na vrchole Hory stojí ten, ktorý je Kríž, a chce žehnať tejto Zemi. Jeho ruky sa dvíhajú nahor a už-už sa zdá, že z nich pôjde lúč požehnávajúcej Sily. No žehnajúce ruky musia bez toho, aby požehnali, klesnúť nadol, lebo nemajú koho požehnať.

Smútok zavládol na tvári toho, ktorý je Kríž. Zasadá na svoj trón, ktorý je utvorený z lúčov Svetla. Spoza trónu vychádza tá, ktorú ste na Zemi poznali ako Máriu, a napriaha k nemu svoje ruky. Ten, ktorý sedí na tróne, ich berie do svojich dlaní a zabára si do nich tvár plnú sĺz a bolesti.

Prichádza kňažná, ktorá nesie Svätý Grál zahalený záhalom neviditeľnosti pre tých, ktorí Ho nechceli vidieť. Ten, ktorý je Kríž, vstáva, berie do rúk Svätý Grál a pozdvihuje Ho do Výšin. Nad Svätým Grálom sa vznáša Biela Holubica v stĺpe Svetla, ktorý vychádza z nej, cez ňu a spoza nej.

Ako najsladší nektár znie hudba tisícov zvončekov, ktoré v jemnom akorde oznamujú, že tomuto stvoreniu sa dostáva novej milosti. Ten, ktorý je Alfa i Omega, v Baránkovi prichádza po stĺpe Svetla cez Holubicu ako najjagavejší Rytier zo všetkých ku Svätému Grálu a Parzival pokľakáva pred Ním.

„Vstaň, Syn môj, nie ty máš predo mnou kľačať, ale tí, ktorých som ti zveril a ktorí ťa zabili a neustále zabíjajú dodnes.“

Parzival vstáva a ako Kráľ Svätého Grálu znovu zasadá na svoj prestol. Baránok ako Rytier stojí pred Ním a žehná Mu.

„Beda ti, človeče, lebo si zradil ruky, ktoré ťa stvorili!“

Parzival vstáva a znovu dvíha svoje ruky k požehnaniu. Teraz z nich vychádza malý lúč požehnávajúcej Sily, ktorý je určený len jednotlivcom. Žiari Kríž, z ktorého vychádza Ruža, a tí, ktorí sú toho hodní, prijímajú stonásobne požehnanú Silu.

Baránok odchádza a spolu s Bielou Holubicou sa vracia tam, odkiaľ vyšiel. Parzival opäť berie do rúk Svätý Grál a vracia Ho späť kňažnej, ktorá Ho vzápätí odnáša.

„Kam si zašiel, človeče, keď nevieš, že Svätý Grál pre tvoju vinu nemohol byť odhalený naplno?!

Amen!“

Ten, ktorý je Kríž, si sadá naspäť na svoj prestol a zatvára bránu do stvorenia.

Z knihy Pre ľudí