Volám k vám, ľudia, posledný raz. Prepásli ste úplne všetky možnosti záchrany. Vy, ktorí ste mali zachraňovať iných! Miesto záchranného lana ste iným poskytovali jedovaté hady a škorpióny.

Veľká, veľmi veľká je Božia trpezlivosť. Väčšia, než si myslíte. Ale ak si myslíte, že sa Boh s kľudom má pozerať na zberbu a háveď, tak sa veľmi mýlite! Vy si myslíte, že keď dáte ľuďom odrobinky z vášho bohato prestretého stola, že ste už urobili dosť?!

Mýlite sa! Veľmi sa mýlite! Na čo sú vám vaše bohaté tabule plné štedrých darov, keď ku svadobnému stolu nepustíte svadobčanov, ktorí sú odetí v svadobný šat a namiesto nich tam vodíte žobrákov s trblietavými čačkami namiesto šperkov. Ale stôl svadobný mal byť záchrana iba pre tých, ktorých šat bol primeraný.

A ako ste sa opovážili, vy, ľudia, sami medzi sebou vyvoliť si ženícha? Vy sami ste predsa len hosťami na svadbe! Toto už nie je povyšovanie, v ktorom ste iba naznačovali, že ste prastvorení či snáď niekto vyšší. Nad tým sa každý mohol len usmiať. Jedného z vás ste si však povýšili na Baránka a on, blázon, prijal! Či ste nečítali prorokov, že už viac nepríde nikto z božsky-bezbytostného na Zem?! Blázni ste!

Už ste zabudli na volanie apoštola, ktorý iba pred pár rokmi to isté znovu potvrdil?! Ajhľa, tak sa klaňajte svojmu „bohu“, ktorého podľa vás máte teraz na Zemi. Tak ako Židia urobili zlaté teľa, nezabudnite mu ani vy urobiť zlatú modlu a klesajte pred ním v prach, blázni!

Amen!

Z knihy Pre ľudí