Biela Holubica sa vznáša nad stvorením a požaduje vyúčtovanie od Meča, ktorý sa vrátil do rúk Kráľa stvorenia.

„Zle som hospodáril s tvojou hrivnou, lebo toto stvorenie padlo!“

Biela Nezábudka prichádza k Meču a láskavo kladie na Neho svoje ruky. Meč vstáva a je veľký, preveľký. Z Meča sa oddeľuje ten, ktorý je Svätý Grál, a Biela Nezábudka Mu žehná:

„Dobre si hospodáril s mojou hrivnou. Nie tvoja vina to bola, že tvoje stvorenie padlo. Spupný duch sa postavil proti mne, preto je tvoja vina odpustená.

Amen!“

Svätý Grál sa opäť zjednocuje s Mečom a kladie sa do rúk Kráľa stvorenia.

Amen!

„Počúvajte, duchovia! Zle ste hospodárili s mojou hrivnou a vinu za to ste chceli dať na plecia toho, ktorý vás stvoril. Ale nie je to Jeho vina, lebo On vás stvoril tak, ako Mu to prikazoval Zákon.

Povstaň, Meč, a choď do stvorenia, ktoré si stvoril, lebo ťa tam čakajú tí, ktorých miluješ!“

Meč vstáva a vracia sa späť, aby pomohol Svätému Grálu v novej dobe.

Zaznieva hudba, slávnostný chorál. Meč sa vydáva do stvorenia, aby priamo pomáhal tým, ktorí Ho milujú.

Amen!

Z knihy Pre ľudí