Ruky, čo pripravené sú chrániť
i Ruky, čo pripravené sú brániť
ku Nebesám sa v Prosbe dvíhajú …
Na Spravodlivosť hlasne volajú.
Tá na Zemi nebola
zatiahnutá bola Nebeská Obloha.

Ten, čo z nej napil sa
i ten, čo jej zbavil sa
nemôže sa už zakrádať
a Slovo ho musí ovládať
pod Tlakom tej Sily
VÔĽA BOŽIA čo sa nazýva.

Nemusíš sa už obávať
že Podliak bude plánovať
Cesty svoje po Obilí
čo Prácu iní tam vložili
aby Peceň Chleba zavoňal.

Nebude už dlho tak
že krivé chce rovné vytlačiť
a samo sebe sa chce zapáčiť
a v Prázdnote sa nadúvať.
Že Svetlý bude vysmiaty
a Vnútrom prázdny odetý
do pozemských Póz a Fráz.

Nebude už dlho tak,
že ten, čo Úsilie tam nevotkal
bude z neho pojedať
a iným sa spovedať
zo svojich Právd, čo krivé sú
a Nečinnosti jeho ponesú.

Nemôže už ďalej tak byť
by Prácou svojou nemohol si si zarobiť
na Prospech sebe, aj tých tam
čo s tebou stavajú Nebeský Chrám.

Nemôže už viac tak byť
že Právo meria dvakrát niť.
Tomu sladká Malina
tomu horká Palina.

Bo Pravda vstáva odveká
a ku Duchu preteká
SILA čo JEHO VÔĽA je!
Tá čistého prehreje.

Jej Tlak spozná ten i ten.
Ak si Priateľ Sily tej
Radosť sype sa ti z nej.
No aj ohnúť môže ťa
ak Zlo v tebe zašteká
a Had ten Zlobou zasyčí
a obvíja sa ku Tyči
čo Úderom páliť chce.

Bo Kráľ Nebies povstane
a Nový Víchor privanie.
Všetko staré zahlúši sa v sebe
Čistota a Vernosť nech zastanú sa v tebe.
Bo len ten ďalej môže ísť
čo podľa Nebeského píše si svoj List.