Ó, ľudia, ako si predstavujete temnoty! Hľadáte tienisté stránky svojho bytia, ľakáte sa maličkostí, ale to hlavné prehliadate. Bránami do pekla ste vy sami. Vy!

Stŕhate do bahna všetko čisté a vznešené. Stŕhate do prachu všetko to, čomu nerozumiete. Tak si dláždite cestu, ktorá je bránou do pekla!

Ani neviete, čo všetko je zlým konaním. Pomyslíte si pritom azda na vojny, vraždy, krádeže. Ale, ó, beda, to hlavné nevidíte! Nazrite trocha do sveta myšlienok a zdesíte sa! To je pravé predpeklie.

Temné stĺpy predpeklia – malý stĺp, to sú krádeže, trochu väčší, to sú vojny, ale ten najväčší, ktorý všetko drží, je nenávisť, nenávisť vo všetkých možných i nemožných formách.

Nenávisť, hlavná brána do pekla. Už dávno pohltila ostatné brány a ostala iba táto jedna jediná! Najväčšia a najstrašnejšia! Všetko, čo konáte, je nenávisť! Už nič iné neviete. Vrchol temna, najstrašnejší vrchol.

Nenávidíte všetko – cirkev, Slovo, suseda, priateľov či nepriateľov, nenávidíte i sami seba!

Závisť, matka nenávisti, bola nenávisťou pohltená a zostal z nej iba malý pazúrik na drápoch temna. Malý pazúrik, ktorý len škrabne a do rany sa ako mor vnesie nenávisť. Ó, beda! Choroba a smrť je len sprievodným javom tohto diania.

Prehliadnite a pozrite sa na svet vašich myšlienok. Už to nie sú chaotické myšlienkové útvary, ktoré by v chaotickom zmätku seba požierali. Ó, nie! Len jeden jediný zostal. Jeden jediný! Ten najstrašnejší, má tvar ohavnej lebky, čierne jamy miesto očí, smrť miesto nosa a ústa, ktoré sú bránou do pekla. Ó, beda!

Prichádza však lúč Svetla! Bieloskvúci Jazdci s holubicou na čele, Jazdci Čistoty. Jagavé meče víťazne držia nad hlavou.

Vo Výšinách stojí Svätý Grál. Stojí a žehná. Z rúk Mu ide Sila s Čistotou na lúči Bezbytostnosti. To Najvyššie do stvorenia! Koľká obeta!

Najvznešenejšia Sila sa vnára do stvorenia a v jej lúči postupujú Jazdci Čistoty, Jazdci z Výšin. Vysoko dvíhajú svoje meče a tnú do rakoviny stvorenia.

Syčí to. Jedovaté hlavy padajú pod údermi meča. Bahno a odporná špina steká dole, do temnôt, aby pohltila tých, ktorí ju vytvorili, a rozložila ich vedomie.

Výlevka hltá útvar za útvarom, ducha za duchom ako strašná vírivka. Víri to a klokoce, melie a očisťuje. Vyletujú iskričky čisté a slobodné. Žiaľ, nevedomé. Premárnili svoj čas.

Obláčik Lásky ich obklopuje. Obláčik Lásky, ktorý im nedovolí konať ďalšie zlo. Milosť nad milosť.

Lúč Čistoty pre stvorenie zatvára bránu.

Amen!

Z knihy Pre ľudí