Natália (133. pokračovanie)

Epilóg

Príbeh, ktorý ste práve dočítali, sa skutočne stal. Jeho hrdinovia kedysi dávno skutočne chodili po tejto Zemi, iba ich mená sú zmenené. Alebo lepšie povedané – práve preto sú zmenené.
Táto rozprávka so smutným koncom mala končiť šťastne v krásnej tvorivej práci. Lenže vojna zamiešala karty. A ako pokračovali osudy hrdinov ďalej?

Natáliin otec, o ktorom celý čas nemala správy, chodil s cirkusom a hľadal niečo, čo celý život nemohol nájsť. Možno to bola láska, možno teplo domova, ktovie? Vedel, že Natália umrela, lebo vždy sa pýtal známych na to, ako žije. Do jej blízkosti nikdy nešiel. Možno sa trošku hanbil, možno mal pred ňou pocit viny, možno jej nechcel kaziť svojou prítomnosťou život. Potajomky chodil na jej hrob a vždy jej tam nechal kytičku. Umrel tragicky po I. svetovej vojne, keď cirkus staval v jednom meste šapitó. Pomáhal pri stavbe a spadol. Trápil sa ešte niekoľko dní.
Jej brat zahynul ako dospelý pri nejakom nebezpečnom cirkusovom vystúpení. Samozrejme, podiel z majetku mu starosta rodnej obce vyplatil skutočne poctivo. Za života preto nikdy nemal núdzu. S Natáliou si veľmi nerozumel a ani ju nehľadal. Vedel, že umrela, ale na jej hrobe nikdy nebol.
Vojnu prežilo len málo ľudí z mestečka. Plukovník sa vrátil z ruského zajatia, zobral si so sebou rodinu a usadili sa v Tirolsku.
Ako ďalší z mála sa vrátil domov Jovan. Vojna veľmi ochladila vzťah medzi ním a Milicou. Milica si žila svoj život pre deti a domácnosť a na verejnosti sa už neangažovala. Jovan sa po Johannovej a Natáliinej smrti ujal vedenia veľkého domu. Pribudlo do neho viac sirôt a opustených detí. Jovan sa staral o deti tak, ako to najlepšie vedel. Spravoval fond, do ktorého Gerdovou a Natáliinou smrťou pribudli ešte nejaké peniaze. Používal ich skutočne poctivo a veľa študentov za ne dostalo vzdelanie, na ktoré by sami nemali prostriedky. Zostal naďalej riaditeľom klasického gymnázia a študentom bol viac priateľom ako učiteľom.
Veľký dom prežil takmer bez škody celý prechod frontu. Väčšina detí, ktoré v ňom žili, prežili tiež. Vo veľkom dome zostala aj maličká Gerda. Do Jovanovho príchodu sa o ňu staral Johannov otec, ktorý tiež dohliadal na to, aby deti nehladovali a aby sa im dostávalo takej starostlivosti, ako za života Natálie. Po Jovanovom príchode sa zvlášť o Gerdu starali spolu. Dali si záležať na jej výchove. Lenže nestarali sa o ňu dlho.

Pokračovanie o týždeň…

Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.

Predchádzajúca časť…