„Alexej, syn môj jediný, to je strašné!“ roznariekala sa macocha hneď ako zbadala vo dverách svojho syna.
„Čo nariekaš?“
„Ach, to je strašné! Cár zrušil Michailovo manželstvo! Ale to nie je všetko. Michail sa uchádza o Anastáziinu ruku a chce si ju zobrať!“
„Čo je na tom strašné? Nech si ju zoberie.“
„Ty si hlúpy! To som sa nadarmo obetovala?“
„Akú obeť máš teraz na mysli?“
„Čo si myslíš, načo som sa vydávala za Anastáziinho otca? Veď teraz nás tá prešibaná potvora oberie o majetok!“
„To nemôže. A navyše, je to iba žena.“
„Ty si naozaj hlupák, načo som ťa dala študovať? Keby sa Anastázia vydala za Ševčenka, ten je taký somár, že by pristal na hocijaké veno. Pohodila by som im ten skoro rozpadnutý zámok, však vieš, čo mal môj dedo. Nie je to ani stotina toho, čo zostalo po jej rodičoch. Ale Michail si nárokuje celú polovicu. A k tej polovici chce navyše ešte aj tento nádherný palác jej otca, lebo vraj mne vôbec nepatrí! To sa mám vari ja vrátiť do toho nášho … ako keby im nemal stačiť ten!“
„Však mu ho nedaj.“
„Ty somár! Musím.“
„Nemusíš. A Michail si ju bez majetku nezoberie, nie je predsa hlupák.“
„Alexej! Cár jej ten majetok už aj tak priznal. Musela by som jej ho prepustiť aj vtedy, keby sa nevydala! To je strašné! Aj kňažná Blaškovová vravela, že cár načisto osprostel. Takto sa nesprával ani vtedy, keď si zobral Katarínu. A tá tiež nebola ktovie čo. A teraz – somár starý – sa zamiloval a Anastázia s ním krúti tak, ako to ona chce!“
„Mala by si Michailovi povedať, že tá jeho nastávajúca spáva s cárom.“
„Jaj! A čo si myslíš, že som to neurobila? Ale to je druhý somár! Vraj – nech spáva, hlavne že je bohatá! Zničiť ma chcú! Zabiť! A ja som sa tak obetovala! A ty, syn môj drahý, ty nebudeš mať žiadny majetok, lebo tieto divé zvery si ho podelia medzi sebou a teba vydedia! Ach, čoho som sa to len dožila! Ja nešťastnica! A ten Peter, to je hotová pohroma!“
„Mala by si ísť za ním a povedať mu, čo tí dvaja chcú.“
„Bola som. A vieš čo mi ten hlupák povedal? Že vraj podľa zákona nemám nárok na žiadnu časť majetku jej otca lebo som mu neporodila potomka a môžem byť vôbec rada, že mi z toho nechali celú polovicu. A vieš čo mi ešte povedal ten somár? Vraj som mladú kňažnú ohovárala a urážala už dosť. A keď sa neodsťahujem do mesiaca, pošle ma na Sibír!“
„Hlupák! Ja to veru tak nenechám!“
„A čo chceš urobiť?“
„Zabijem ho!“
„Hlúposť! Katarína sa postará o to, aby sa po Petrovi stala cárovnou ona a tiež dá Anastázii za pravdu.“
„Netáraj, žiadna žena neustúpi milenke svojho muža.“
„Katarína ustúpi ako ustupuje aj Michail. Ktovie, čo tí štyria majú za lubom!“
„Tak zabijem iba tých dvoch! Potom im môže dať cár aj cárovná za pravdu!“
„Alexej, buď opatrný. Nikto ťa pri tom nesmie vidieť. Nerob to však pred ich sobášom.“
„Prečo nie pred?“
„Lebo cár im určite dá niečo ako svadobný dar.“
„Takže budeme dediť viac.“
„No vidíš, nie si ty až taký sprostý.“
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.