Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (131. pokračovanie)

Anastázia sa zasmiala. Zrazu zvážnela:
„Odpusť.“
„Nemám čo. Ničím si sa neprevinila. Ale tieto reči ma presvedčili o tom, aká je to falošnica. Napokon, podobne sa správala aj predo mnou, iba nehrala divadielko s umieraním.“
„Cár hovoril, že aj pred ním.“
„Asi pred všetkými. Môžeš mi odpustiť?“
„Už som ti odpustila. Peter mi hovoril, že mi chceš niečo povedať.“
„Chcem ťa poprosiť o tvoju ruku.“
„To nepôjde.“
„Prečo by to nemohlo ísť?“
„Kvôli Petrovi …“
„Ale Peter sa nemôže ako cár rozsobášiť. Je už starý a nebude tu večne. Kto ťa bude po jeho smrti chrániť?“
„To má snáď ešte čas.“
„Tvoja macocha čas nemá … Chce ťa vydať … A čo ak Petra niekto odstráni?“
„Tak na toto ma sem poslal … Ako si to vy dvaja predstavujete?“
„Sobáš by ťa navonok chránil pred ostatnými. To neznamená, že by sme museli spolu aj žiť.“
„Už začínam chápať … Divadielko pre verejnosť?“
„Aby koza bola celá a vlk sýty …“
„A čo bude s tebou?“
„Čo by bolo. Vieš koľko vydatých paničiek je nespokojných iba preto, že ich muži nemilujú?“
„Ak ich vydali za Ševčenkov …“
„Presne tak. Už si videla tú mladú kňažnú, ktorá prišla z Kyjeva?“
„Aha … máš dobrý vkus.“
„Určite si budete rozumieť, má jazyk ostrý ako …“
„… ja. Dobre, vydám sa za teba.“
„Ako veno budem požadovať tento palác. Ale bez osadenstva …“
„Ty si ale skromný ženích. A ani moju starostlivú mamičku nechceš?“
„No dovoľ!“
„Dovolím. A dovolím ti aj to, aby si sa uchádzal o polovicu majetku, ktorý zostal po mojich rodičoch.“
Obaja sa srdečne rozosmiali a smiali sa celou cestou ku cárovi. U neho dohodli všetko ostatné. Čoskoro bol Michail slobodný.

Pokračovanie o týždeň…

Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.

Predchádzajúca časť…