Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (129. pokračovanie)

Cár zostal a staral sa o ňu tak ako sľúbil. Spával v jej dome, sedával pri nej na posteli a ona sa rýchlo zotavovala. A Peter zabudol na vek. Až raz …
„Anastázia, bojím sa o vás. Čo bude s vami, keď umriem?“
„Ešte neumierate, tak sa tým netrápte … Radšej mi povedzte, čo je to za náboženstvo?“
„Aké náboženstvo?“
„Počula som od macochiných hostí … že navonok ste hlavou pravoslávnej cirkvi … ale že so svojimi kumpánmi máte úplne iné náboženstvo …“
„Čo ste počuli?“
„Že to vaše nie je pre všetkých. A že sa tam opíjate … a ešte horšie veci …“
„Prečo to chcete vedieť? Videli ste ma tak?“ zasmial sa a v očiach sa mu objavili plamienky.
„Ona sa všade sťažuje. Máte vraj na mňa zhubný vplyv, lebo sa nechcem vydať a kazíte ma vašimi názormi. Tak tie názory chcem poznať.“
„To, že sa nechcete vydať, s tým nesúvisí. Aj vo Francúzsku to tak bolo. Tam ste sa síce vydali, ale potom ste dlhé roky vybavovali zrušenie manželstva.“
„Podarilo sa?“
„Áno. Ten váš odpor má asi korene tam.“
„Aj moje názory?“
„Tak sa mi zdá, že tie budú ešte staršie.“
„Tak poviete mi, čo je to za náboženstvo?“
„Je to také náboženstvo, aké bolo odjakživa. Kým si ho cirkev neprivlastnila a neurobila z neho svoj obraz.“
„Svoj obraz?“
„Tak. Hovorí vari cirkev o opakovaných životoch?“
„Nie, to nie … V tom je ten rozdiel?“
„Keby len v tom … Ide aj o povinné pôsty, ktoré však cirkev sama nedodržuje, o odpúšťanie hriechov podľa toho, koľko máte vo vrecku … aj o to, že sa umelo udržiavajú manželstvá bez lásky.“
„Ako tomu mám rozumieť?“
„Jednoducho … tak jednoducho, aká jednoduchá je príroda okolo nás. Vari zvieratá nejedia keď majú hlad? Je bohatý človek menej hriešny iba preto, že môže za odpustky viac zaplatiť? A vari nie je pretvárka, keď sa udržuje manželstvo bez lásky len pre majetok alebo preto, že cirkev trvá na tom, že sa nesmie rozlúčiť? Všetko, čo je proti prírode, je obyčajné pokrytectvo. Vari niečo dokáže prinútiť dvoch ľudí, aby si zostali verní, keď medzi nimi už nie je láska?“
„Vlastná skúsenosť?“
„Áno.“
„A čo tie vaše údajné opilstvá?“ zasmiala sa.
„Teraz ste opitá?“
„Prečo sa pýtate?“
„Veď sa smejete.“
„Ach, už chápem …“
„Niektorí si myslia, že veselosť a radosť môže pochádzať iba z vína. Takže sa opíjame …“
Anastázia sa ešte viac rozosmiala.
„Nepite už toľko!“ zvolal Peter.
„Nemôžem prestať, takéhoto vína sa dá vypiť veľmi veľa. Pijete iba s mužmi?“
„Nie. Prečo sa pýtate?“
„Nechcete ma tam zobrať?“
„Rád. Aj vo Francúzsku ste boli v takejto tajnej spoločnosti.“
„Poznám niekoho, kto tam chodí?“
„Určite. Napokon aj cárovná tam patrí …“
„Katarína? Veď s ňou nežijete …“

Pokračovanie o dva týždne…

Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.

Predchádzajúca časť…