Kastelánka jeho veličenstva (128. pokračovanie)

Obaja sa odmlčali. Vlasta vstala:
„Idem dozrieť na služobníctvo. Odkedy nemám muža, musím ich neustále pohýnať do práce a kontrolovať, či to aj urobili. Samotná žena to má ťažké …“
Po jej odchode sa ho Beáta priamo spýtala:
„Čo ti ešte Karol povedal o Luxemburgovi?“
„Že musel byť s tebou veľmi spokojný, keď ti dal toľko zlata. Žiadna žena od neho nič poriadne nedostala, zato ty áno.“
„Somár!“
„Kto? Ja?“
„Aj ty. Vieš ako so mnou Luxemburg zaobchádzal? Mlátil ma, aby si vedel! A prestal iba vtedy, keď sa mi z nosa pustila krv. On jediný vtedy vedel, že jazvy na chrbte mám od biča, lebo som nechcela spávať s chlapmi, ktorých mi otec vybral. Vedel, kto mi ich dal urobiť a vedel aj to, že bitka ma nedokázala zlomiť. Tak si ma kupoval zlatom. Ale to asi synáčikovi nepovedal!“
„Luxemburg bol bojovník …“
„Bol to surovec! Aj Ján bol bojovník a nebol krutý!“
„Keď si sa vrátila, nemala si žiadne modriny …“
„Nie, vtedy som ich už nemala. Zostala mi iba jazva na tvári. Ale nevšimol si si ju ani ty a ani Karol.“
Arnošt mlčal a Beáta pokračovala: „Keď som zistila, že ani umrieť nemôžem bez jeho povolenia, podvolila som sa mu. Tak sa podvoľujú aj iné ženy, ktoré rodičia vydávajú proti ich vôli za rovnakých alebo ešte horších surovcov. Ale ty o takých manželstvách vieš, Arnošt. Odkedy si ma Luxemburg začal kupovať zlatom už sa ma nedotkol. Teda … aspoň ma nemlátil. Občas ma pochytila zlosť a rozbila som mu hlavu pohárom alebo prázdnou karafou. Ale ako vidíš, prežil to.“
„Ale Karol mi povedal … že vtedy v lese … no ani jemu si sa nebránila …“
„A ty by si sa bránil, keby si videl oproti sebe armádu odroňov?! Ty si sa nedokázal brániť ani svojmu vrahovi – a to bol sám, lebo ťa prekvapil. Karol ma nechal zviazať, ináč by som mu vytrhala všetky vlasy a to on dobre vedel!“
„Odpusť, Beáta, nevedel som to. To, že Luxemburg bol s tebou spokojný som počul aj od iných, asi sa tým chválil na bojisku. A ty si mi nič nepovedala.“
„Mal si sa ma spýtať! Je pravda, že som chcela na to zabudnúť, ale odpovedala by som ti. Veď si videl, ako som si cenila Luxemburgov poklad!“
„Tak toto je tá chyba, ktorou som s Karlom zviazaný?“
„Toto. Odsúdil si ma skôr, ako si sa vôbec namáhal zistiť si pravdu.“
„Odpusť, Beáta. Máš pravdu, mal som si to zistiť. Ale odišla si odo mňa až vtedy, keď si ma videla s Vlastou …“
„Rozhodnutá som bola už predtým. To, že som ťa s ňou videla, ma v tomto rozhodnutí neovplyvnilo. Už sme si nerozumeli. Ty si mi povedal prvý, že si so mnou skončil … a to som len tušila, že si s tou ženskou spal …“
„Hneváš sa ešte na mňa?“
„Musíš to teraz naprávať … čím skôr, tým lepšie, Arnošt.“
„Naozaj sa ku mne nevrátiš?“
„Nie. Ja dokážem žiť iba s jedným mužom. A ja už muža mám …“

Pokračovanie o týždeň…

Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.

Predchádzajúca časť…