„Pane,“ oslovila ho potichu, len čo ho odviedla do tajnej siene. „Stačil vám takýto dôkaz?“
„Budem vám do smrti vďačný, pani markíza!“ a mladý muž padol na kolená.
„Vstaňte! Nemáme čas na plač! Musíme konať. Ak váš otec zistí, že žijete, pôjde o krk aj mne. Ozaj, nepovedali ste mi, že ste jeho synom.“
„Nechcel, aby ste to vedeli. Čo budeme robiť ďalej? Život vyhnanca je horší ako smrť.“
„Pane, každú chvíľu by tu už mal byť muž, ktorý vás vyvedie z hradu a ukryje vás bezpečne v meste. Zatiaľ. V noci sa ku vám pridám aj ja a nad ránom sa dostaneme von z mesta. Nezúfajte, nie ste odkázaný iba sám na seba.“
„Prečo ste ma zachránili? Nerozumiem vám.“
„Milý pane, pomáhať máme každému, kto si našu pomoc zaslúži. Kto pomáha iba z vypočítavosti, dopadne zvyčajne veľmi zle.“
„Ako sa vám odmením?“
„Vy si myslíte, že ja pomáham za odmenu?!“
„No … asi nie … tak vám ďakujem …“
Otvorili sa dvere a vošiel Arnošt a Giovanni.
„Pane, týmto dvom pánom môžete dôverovať. A teraz si oblečiete toto,“ hodila mu mníšsku kutňu.
„Vlasy má príliš dlhé,“ poznamenal Arnošt.
„Všetko potrebné mám pripravené,“ odpovedala Beáta a vytiahla nožnice. „Teraz vás ostrihám.“
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.