Žiarivý chlapček

Janko býval v meste v takom obyčajnom paneláku a veľmi miloval zvieratká.
„Maminka, kúp mi psíka“, prosil.
„Janíčko, psík potrebuje slobodu. V paneláku nemá miesto. On si potrebuje pobehať, zahrabať kosti a tu nemá kde. Ver mi, trpel by tu.“
„Tak mi, prosím ťa, kúp iné zvieratko.“
„Každé zvieratko potrebuje slobodu na to, aby bolo šťastné. Ani tebe by sa nepáčilo, keby si mal žiť v klietke, však?“
„Nepáčilo,“ povedal po chvíľke. „Tak mi kúp hadíka. Takého maličkého. One nepotrebuje veľa miesta. Ani klietku nepotrebuje.“
„Hadíka? Tomu by tu bolo veľmi teplo. Aj hadík potrebuje slobodu, ináč by ho netešilo žiť.“
Janko zvesil hlavičku a bol veľmi smutný.

Raz ráno budila maminka Janka:
„Vstávaj, Janík, dnes pocestujeme na dovolenku na dedinu.“ Janko vstal. Od radosti nemohol ani raňajkovať. A potom to už ubiehalo rýchlo. Autobusy, stanica, vláčik a dlhá, dlhá cesta.
„Pozri, koľko mačičiek sedí pri tej bráne!“ volal radostne Janko. „Tam budeme teraz bývať?“
„Áno, presne tam.“
„Mačičky, mačičky, poďte ku mne!“ volal šťastný chlapček.
A mačičky mu rozumeli. Privítali ho, nechali si hladkať jemné kožúšky a krásne priadli. Sprevádzali ho aj do malého domčeka.
V domčeku nalial do misky mliečko a s rozžiarenými očkami sledoval, ako im chutí.
Keď sa aj Janko naobedoval, sadol si do kresla na verande a volal mačičky. Tie išli za ním a ten najväčší – kocúr Číčo sa mu posadil na kolená. Janko ho hladkal a kocúr zavrel oči a spokojne priadol.
Keď sa rodičia prišli na neho pozrieť, aby zistili, prečo je tak ticho, už zďaleka im ukazoval s prštekom na ústach:
„Pst! Môj Číčo spinká. Nezobuďte mi ho!“
A tak tam sedel dlho, predlho a prežíval každú sekundu lásky k tomuto zvieratku.
Počas celej dovolenky sa mačičky ma jeho kolienkach vystriedali, dokonca sa s Jankom spriatelil aj veľký strážny vlčiak Nero, aj škvrnitý dalmatín zo susedného dvora. Žiarivý chlapček vysielal lúče svojej lásky všetkým zvieratkám na okolí a zvieratká za ním samé dobehli.
Ale prišiel posledný deň dovolenky. Maminka s ockom balili veľké cestovné tašky a chlapček sa vyšiel rozlúčiť so zvieratkami. Prišli k nemu mačičky, obtierali sa okolo jeho nožičiek a priadli. Pribehol aj pes Nero, aj dalmatín. Mačičky odbehli do domu a psi ho odprevádzali k autobusu. Husi mu na rozlúčku zagagotali, kravičky zamúkali a kohút zakikiríkal. A vzdušné bytosti mu z obláčikov vymodelovali nádherného psíka. Svojimi pozdravmi ďakovali žiarivému chlapčekovi za všetku lásku, ktorú im zo svojho srdiečka rozdával.