Sneženie

Sype sa Sneh
v ňom Čistota belavá
Prostota i Hriech
v tom Snehu ostáva.

Radili sa dve
čo urobiť má tretia…
Čo? … Aká Myšlienka
aká ťa Tvor predchla?
Chyba druhého vybehla
no tvoja veľmi zredla…

Strom v Lese prebýva
aj Krásavica Jedľa.
Na Jedli v jej Vetvi
uvidíš všeličo iné
ako keď presedíš
celú Noc pri Víne.

Pri Víne, za Noci počernej
rodia sa Myšlienky
o Láske nevernej …

Jedľa tá drží sa
rovno a vzpriamene
k Nebu len dvíha sa
nikdy nie do Zeme.

Človeka zdobia Skutky
poznáš ho po Mene.
Vtedy keď čisté sú
rozhoria Plamene
čo iných povznesú.

Keď som ŤA nehľadala
bo Hradbu vlastnú
som si vystavala
šedivý bol Život môj
Bieda sa mi vysmievala.

Takto sa každému
tak isto povodí
ak nenačerpá si
v Nebeskom Povodí…

Potom sa vynorí
Radosť tá preveľká
čo sype z Pohorí
Blaženosť kde preteká.

Ak cítiť ju … zachce sa ti vrelo
vybieliť najprv do skvúca
musíš svoje Telo.
Potom len, nie však bez toho
v Radosti Prílivom
zakričíš: DO TOHO!

Bez nej už nechceš,
nemôžeš už byť …
V jasavom Nadšení
VO VÔLI NAJVYŠŠEJ
VEČNE MU SLÚŽIŤ!