‚Móda‘ ako taká je estetický zločin!
Nechce niečo definitívne dobré, krásne, účelné. Chce „ustavične niečo iné!“
Chce, aby sme habkali od jedného omylu k druhému. Žije z omylu, ktorý ustupuje inému omylu. Žije z naivných obmien. Z módy tučnejú krajčíri, obuvníci a klobučníci.
„Toho roku sa nosí…“ je zločinná zbabelosť.
Zákonom hygieny zodpovedajúcu, umeleckú, jednoduchú vec treba nosiť vždy a večne.
Ľahký slamený klobúk s jemnou, širokou hodvábnou stuhou nikdy nevyjde z módy. Ani panama, ani sombrero. Ani biela piké blúzka. Ani široký kožený pás. Ani voľná naberaná zvonová sukňa. Ani široká, pohodlná americká obuv s nízkymi podpätkarni. Ani španielsky šál.
„Z módy“ vyjdú iba omyly a detinské čačky, vytvorené z milosti krajčírov a klobučníkov.
Tvoj odev však nech je tvojou poslednou epidermou, akousi tvojou najjemnejšou umeleckou pokožkou!
„Reformky“, táto volná, pohodlná a nie drahá časť odevu, nesmú už nikdy vyjsť z módy. Lebo aj v týchto vývojových fázach jestvuje konečne dosiahnutý cieľ. Organické zmeny nie sú na to, aby naháňali remeselníkom objednávky, ale na to, aby sa po mnohých omyloch predsa len dospelo k definitívnosti!
Kultivovaný človek má povinnosť postaviť sa proti svojvoľným zmenám módy. „Toho roku sa nosí…“, to je zločinný idiotizmus. Čo nás do bilancie krajčírov, klobučníkov a obuvníkov?!?
Pohodlnosť, trvanlivosť, jednoduchosť, prirodzenosť… iba v tom je krása odevu.
Rozhodujúca je kvalitná látka a maximálna pohodlnosť!
Riadiť sa otrocký módou dňa a hodiny je slabomyseľnosť!
Široká biela blúzka z anglického zefíru s krátkym stojatým golierom a s jemnou anglickou viazankou, slamený klobúk so širokou hodvábnou stuhou, volná zvonová sukňa z anglickej látky, široký biely alebo čierny pás nemôžu nikdy „vyjsť z módy“. Co môže vyjsť z módy, nebolo hodné toho, aby to čo len hodinu nosil ktorýkoľvek kultivovaný človek!
Držať sa módy, to už samo osebe je hlboká nekultúrnosť. Dokazuje to otrockú povahu.
„Toho roku sa nosí…“ sú slová nekultúrneho človeka.
„Nosí sa večne!“ je výraz človeka kultivovaného.
„Dobyvatelia Grossglockneru“ majú už po stáročia stále rovnaký horolezecký výstroj, primerane prispôsobený na určitý účel. Aj my máme v živote dosiahnuť určité ciele a vrcholky. Máme zbabelo dopustiť, aby nám v tom „móda“ prekážala?!? Ponechajme ju „fičúrom“, ktorí nemajú v živote nijaký účel ani cieľ. Tí sa môžu vyžívať v móde. Tak ako sa človek odlišuje od človeka, tak ako má každý predstavovať odlišný zvláštny a svojský svet, i oblek má na prvý pohľad reprezentovať tento špecifický svet. Osobnosť sa nikdy nespýta: „Čo sa nosí?!?“, ale autoritatívne povie: „Nosím toto!“ Pre každú ženu jestvujú jej ideálne šaty, ideálny klobúk, ideálna obuv, ideálny pás, ideálny slnečník. Ako by to poškodilo vznešenú ľudskú rôznorodosť, keby sme sa zbabelo a skepticky pridržiavali módy.
Ako sa báseň pomaly sama vykomponuje z určitého básnického organizmu, musí si aj každá žena vybásniť svoje oblečenie zo svojich najvlastnejších, vnútorných podmienok!
„Zbláznila sa“ je takto čestným titulom „jej osobnej odvahy“. Farba, tvar, druh tkaniva na tvojej blúzke a gombíky alebo stuhy na nej nech sú práve tak výrazom tvojej osobnosti ako stovky iných vlastností celej tvojej bytosti!
„Slečna Izabela, akúže to máte zvláštnu blúzku?“
„Je to blúzka Izabela!“
„A táto rukoväť na dáždniku, prosím?!“
„To je dáždniková rukoväť Izabela!“
Bud tým, čím si! – – –
Nie menej a nie viac. – – –
Ale tým bud!
Vždy a vo všetkom!

Z nemeckého originálu (1912) preložil Vincent Šabík. Vyšlo v knihe Extrakty života (1968).